Klimatické vojny

Harald Welzer vám v knihe Klimatické vojny vysvetlí, pre čo sa budeme zabíjať v 21. storočí a môžem len konštatovať, že je to naozaj dôležitá a veľmi aktuálna (a temná) kniha. Oplatí sa ňou prelúskať, hoci jazyk je rovnako vážny ako témy, ktorých sa autor dotýka. Aj preto som ju čítala trošku dlhšie, nie je to žiadne oddychové čítanie, vyžaduje si plnú koncentráciu. „Znášanie následkov klimatickej zmeny nie je spravodlivo rozdelené, reálne to totiž vyzerá tak, že tí, čo ju majú najviac na svedomí, na nej budú škodovať najmenej, ba budú mať najväčšie šance z nej profitovať. Naopak, tie oblasti, ktoré k celkovému objemu emisií spôsobujúcich globálne otepľovanie takmer neprispievajú, budú postihnuté najviac.” Bohaté a od mnohých problémov (zatiaľ) izolované krajiny sa situácii budú vedieť prispôsobiť oveľa jednoduchšie, disponujú totiž neporovnateľne väčším bohatstvom a technologickými možnosťami ako chudobné krajiny. Tie čelia (alebo budú čeliť) problémom ako hladomor zapríčinený rozširovaním púští a úbytkom zrážok, etnické čistky a genocída, v zhoršujúcich sa podmienkach budú ľudia bojovať o vodu a potravu, o holé prežitie. To, že to nie je sci-fi, môžeme už teraz vidieť napríklad na príklade utečeneckej krízy. Čo sa však stane, keď tých utečencov bude už toľko, že ich nebudeme schopní elegantne prerozdeliť a poumiestňovať do internačných táborov? Vojny sa často vedú tam, kde sú v stávke priame ekonomické záujmy zúčastnených a v súvislosti s roztápaním sa ľadovcov vzniknú nové zdroje ťažby surovín. Bolo by naivné myslieť si, že si vyspelé krajiny tieto zdroje nebudú nárokovať, silou nevynímajúc. Okrem toho je asi jasné, že nás nečaká žiadna ružová budúcnosť, spoločnosť sa polarizuje a vojny v rôznych formách jednoducho budú jej súčasťou. Už v minulosti sa vyskytli konflikty, ktoré možno označiť ako klimatické vojny, hoci na prvý pohľad súvislosti so zmenami počasia možno nie je vidieť. Dlhý reťazec príčin a súvislostí však neoklameme.