Zámerne nezadaní

„Viem, aké to je byť sám. Bol som sám. Mnohokrát. Trápil som sa. Cítil som sa osamelý, odmietnutý. Mal som pocit, že ma nikto nechce...“ Asi každý vieme, aké je to byť sám, hoci by sme tak súrne potrebovali pri sebe niekoho, koho môžeme objať, pritúliť sa k nemu, o koho sa môžeme oprieť a na koho sa vieme spoľahnúť. Nie sme stavaní na to, aby sme žili sami. Chceme niekoho milovať. A samozrejme byť milovaní. Občas sa potom hrnieme zo vzťahu do vzťahu, lebo nechceme zostať sami. Cítili by sme sa odkopnutí, odvrhnutí a ohrdnutí. Možno aj menejcenní – veď nikto nemá o nás záujem. A tak rýchlo hľadáme nejaký vzťah, robíme kompromisy, niekedy až príliš veľa a také, na aké by sme inokedy nepristúpili. Skúste sa zastaviť po rozchode, rad John Kim a aj preto názov knihy Zámerne nezadaní. Buďte chvíľu nezadaní a využite naplno čas, keď zostanete sami. Spoznajte sa ešte lepšie. Svoje zvyky, modely správania; spôsob, akým milujete a čo vyžadujete od toho druhého. Prejdite si svoje túžby, sny...jednoducho, skúste zostať nejaký čas sami sebou. Práve v tom chce pomôcť jeho kniha – naštartovať tento proces vo vzťahovom medziobdobí; spoznať sa lepšie, aby ten ďalší bol ešte lepší, vydarenejší...a možno naozaj už ten pravý a naveky. Najskôr treba nájsť svoje vlastné šťastie vo vzťahu so samým sebou. A to môže byť šikovným odrazovým mostíkom aj k zdravším a plnohodnotnejším vzťahom s ďalšími ľuďmi. Johnova motivácia napísať knihu Zámerne nezadaní vzišla z koučingu tisícok ľudí počas posledných desiatich rokov. Ľudí, ktorí trpeli vážnymi depresiami, pretože nemali partnera. Mnohí z nich mali úspešnú kariéru, mnohí z nich mali skvelých priateľov, ale preto, že nemali nikoho, koho by mohli ráno pobozkať a v piatok večer sedeli sami doma, mali pocit, že zlyhali. Fakt, že nemajú partnera, si vysvetlili tak, že majú nejaký defekt. Väčšina z nich mala za sebou plejádu dysfunkčných, toxických a nerovných vzťahov, no predsa mali pocit, že byť sám/ sama je oveľa horšie. Dospeli k záveru, že s nimi niečo nie je v poriadku, a s mojou pomocou chceli prísť na to, čo. Mnohí z nich boli tridsiatnici alebo štyridsiatnici a začínali mať obavy, že im neostáva veľa času. Mali pocit, že sa čoskoro odsype všetok piesok z ich presýpacích hodín a prepadali čoraz väčšej beznádeji.