Posledná šanca

Mnohí sa zhodujú na to, že Posledná šanca je jedna z najlepších kníh roka, že je oveľa lepšia ako autorove predošlé príbehy, že sa od nej nebudete vedieť odtrhnúť, a tak som sa rozhodla vyskúšať to na vlastnej koži. A veru, kamoši, ľud sa nemýlil. Ryland Grace je posledný preživší vesmírnej misie, ktorej cieľom bolo zachrániť ľudstvo. On si to však vôbec nepamätá. Ani trochu preto nepreháňam, ak napíšem, že som s ním bola zamotaná od prvej stránky až po poslednú, zadržiavala som dych, nebola som schopná slova, sledovala som ho deň po dni, hodinu po hodine pri jeho snahe čokoľvek dosiahnuť. Stali sme sa najlepšími priateľmi, každú sekundu, čo som nemala knihu v ruke, som rozmýšľala, čo sa tam asi teraz deje, dookola som si premietala v hlave krízové situácie a hľadala lepšie riešenie, aby sme sa konečne dostali k vytúženému šťastnému koncu. Posledná šanca je úplná závislosť, je napínavá od začiatku až do konca, je svižná, obsiahla (no vôbec vám to tak nepríde, tu sa 500 strán rovná 20tim, takou rýchlosťou to zhltnete) a brutálne čtivá. Nakuknite do nej a uvidíte, že ju nedokážete len tak opustiť.

Po dočítaní Poslednej šance nemám slov. Jediné, ktoré mi stále behá mysľou je "DOKONALÉ!" V tejto knihe je pre mňa dokonalé úplne všetko. Námet, štýl, postavy a v neposlednom rade ten záver!!! Túto knihu milujem a môžem povedať, že je to pre mňa jednoznačne najlepšia kniha od súčasných svetových autorov. Myslím, že ju ešte dlho nič neprekoná a ja sa k nej budem často vracať. Andy Weir vie upútať od prvej strany. Tu nám predstavuje zaujímavú hlavnú postavu Rylanda Grace, ktorý trpí stratou pamäte, je na opustenej vesmírnej lodi a len veľmi pomaly si spomína, ako sa tam ocitol a čo je jeho úlohou. Odpoveď je jednoduchá, urýchlene nájsť riešenie na záchranu planéty! Páčilo sa mi, ako sme sa prostredníctvom Rylandových útržkovitých spomienok postupne dozvedali, čo predchádzalo jeho zúfalej situácii. Bavilo ma sledovať jeho myšlienkové pochody, ktoré boli zložité, vedecké, ale podané tak, že aj absolútny laik na fyziku, astronómiu a ďalšie príbuzné vedné odbory, sa dokázal v deji orientovať, chápal ho a dokonca sa možno aj niečo nové naučil. Ryland Grace je podobne ako aj Mark Watney v Marťanovi, veľmi sympatickou postavou, ktorá nestráca humor ani vo vypätých situáciách. Autor zrejme obľubuje stavať svojím postavám neustále nové prekážky a zdolaním jedného problému sa na nich zosype niekoľko ďalších a ani tu tomu nebolo inak. Vďaka tomu je čitateľ stále v napätí a napriek zložitejšiemu textu má stále chuť čítať ďalej, lebo ho poháňa neuveriteľná zvedavosť. V tomto žánri sa vždy obávam koncov, lebo je naozaj ťažké ich vymyslieť dobre a uveriteľne. Aj tu som si celý čas hovorila, že ideálny koniec asi ani neexistuje, že si pre tento príbeh vôbec neviem predstaviť dobrý koniec. A viete čo? Andymu Weirovi sa podarilo napísať ten najlepší možný koniec, aký si ani neviete predstaviť a ja som s úsmevom a s veľkou spokojnosť zatvárala tento príbeh.