Nie sú ako my

Nie sú ako my nie je typický triler, čo vôbec nie je zlé. Mám rada, keď je príbeh iný od ostatných a niečím originálny. Kniha sa skôr podobá na krimi plné tajomstiev malého mestečka, ktoré je obohatené zvláštnou schopnosťou hlavnej postavy - počuť farby, resp. dokonalo rozoznávať hlasy osôb. V knihe vystupujú dve hlavné postavy, Jori, ktorá počuje farby a policajtka Tegan, ktorá rieši nový prípad, pričom narazí aj na iné, ktoré spolu môžu, ale nemusia súvisieť. Okrem týchto postáv sa však stretáme aj s ďalšími obyvateľmi malého mestečka, pričom takmer každá z postáv príde v istý moment čitateľovi podozrivá. Páčilo sa mi, že ma vedela autorka v istých momentoch oklamať a aj keď som niektoré veci vytušila, musím povedať, že boli momenty, kedy ma poriadne prekvapila. Hoci mala kniha pomalšie tempo, záhady sa kopili, čo robilo knihu stále zaujímavejšou a napínavejšou. Osobne sa mi kniha veľmi páčila. Úplne ma pohltila a neskutočne som si pri nej oddýchla. Jediné negatívum bola Jorina superschopnosť, ktorá tam radšej nemusela ani byť, pretože sa objavila len tak zrazu na začiatku a na konci. Okrem toho bola však kniha veľmi dobrá a určite odporúčam.