Celý život

CELÝ ŽIVOT poriadne hrubá knižka, ktorú napísala skvelá slovenská autorka Michala Ries. Toto je už štvrtá knižka od Mišky a každá je skvelá . Manželia si pri sobáši sľubujú lásku a vernosť v dobrom aj zlom na celý život . NO čo ak sa stane niečo hrozné ? V tejto knižke ide nielen o lásku , ale aj ťažké rozhodnutia. Pri jej čítaní som sa musela veľa krát zamyslieť, ako by som konala ja v situáciách , ktorým museli čeliť Eva a Živa . Ťažký život som veru prežívala s nimi a poriadne ma bolelo srdce. Takže nedajte sa odradiť hrúbkou knižky a prečítajte si ju .

Miška je pre mňa pani autorka, neskutočne skutočná žena, čistá srdcová záležitosť. Som odpálená a moje srdce sa ešte stále nevie spamätať z toho čo som prečítala. Emocionálne nabitý príbeh plný lásky, straty, odpustenia a života. Evka a Živa dve neuveriteľné bojovnice. Počas príbehu som chcela skočiť do knihy a každú jednu veľmi silno objať. Obdivovala som ich statočnosť, silu a chuť bojovať až do poslednej chvíle. Tento príbeh nie je klasický. Je tak živý. Nedá sa slovami poriadne vyjadriť čo vo mne kniha vyvolala. Kniha je zázračná a pritom tak strašne reálna a krutá. Miška vytvorila dielo ktoré budete milovať. Prosím prečítajte si ju a verte mi, nebudete ľutovať. S čistým svedomím môžem povedať že Miška týmto príbehom prevalcovala všetky prečítané knihy a je na piedestáli.

Pri čítaní tejto knižky sa vo mne miešalo toľko emócií, že som nenašla vhodné slová na recenziu. Miškiná štvrtá kniha sa nesie v silnom emocionálnom duchu. Je to príbeh plný života, lásky, straty, ale aj odpustenia. Hneď od prvej strany sa dozvedáme hlavnú pointu príbehu, a to smrť dieťatka. Žiadna žena by nemala prežívať to čo zažívala Evička. Ale život je krutý. S každým. Žiaľ. Do Evičkinej situácie som sa vedela vžiť až príliš, Miška má talent podať celý príbeh štýlom, že budete mať pocit, že tú tragédiu prežívate vy osobne. Vidíte do duše každej jednej postavy. Budete s nimi bojovať až do poslednej strany knižky. Budete plakať, smiať sa, trpieť. Nie je to hocijaký romantický príbeh. Nečakajte žiadnu zápletku. Je to život. O tom, aký naozaj je. Bez prikrášlenia. Trošku mi trvalo, kým som prišla na správne slová a napísala recenziu, pretože po dočítaní knižky som stratila ale že úplne slová. Gabriela som milovala. Chápala som jeho situáciu, jeho vnútorny boj. Aj keď nesúhlasím s jeho postupom a správaním. Komunikácia by všetko zachránila. Ale nečudovala som sa mu. V takej ťažkej situácií sa človek zachová rôzne, nepredvídateľne, tak ako by on sám najmenej čakal. A podľa mňa toto sa stalo aj v Gabrielovej situácií. Obviňoval sa za niečo, čo by možno ani neovplyvnil a tak isto aj Evička. Keby si to všetko povedali na začiatku, keby Gabriel súhlasil s terapiami... Nemuselo to dopadnúť tak ako to dopadlo..Keby bolo keby... Miška to tak perfektne vymyslela až to bolí... Dve ženy, dva životy, od seba nezávislé a zároveň tak veľmi prepojené. Úžasne vymyslený príbeh. Oceňujem striedanie kapitol. Takto sme zistili oveľa viac zo života Živy, ale aj Elišky.

Mojimi rukami prešlo už mnoho kníh. No táto je najemotívnejšia, ktorá sa ku mne dostala za celý môj doterajší život. Čítala som 2 Miškine knihy, tešila som sa na ďalšiu, páči sa mi jej štýl písania. Miška sa radí medzi moje top autorky. U jej kníh nepotrebujem čítať anotáciu a viem, že to bude stáť za to.No v tomto prípade som bola rada, že som dostala menšie upozornenie. Táto kniha rozkúskuje srdce čitateľa na milión častí,najmä ak ste mama alebo ste v očakávaní. K tomuto príbehu by som asi dala zvlášť upozornenie (počas tehotenstva čítať len na vlastnú zodpovednosť). Knihu som čítala už ako mama a veru neviem, aké pocity by vo mne vyvolala, kebyže sa ku mne dostane ešte počas tehotenstva. Preplakala by som asi od prvej strany do poslednej… Napriek tomu je to vynikajúci príbeh. Človek by mal siahnuť aj po takýchto knihách a ja by som ju odporúčala aj veru mužským čitateľom, najmä zadaným a oteckom… Samozrejme miestami nemohol chýbať aj Miškin humor, čo oceňujem, že aj do takéhoto emotívneho príbehu to vedela zakomponovať a za to som veľmi rada. Napriek všetkému som sa dokázala aj usmievať v niektorých situáciach. Príbeh Evky a Živy vo mne bude dlho rezonovať a táto kniha sa určite neradí k takým, na ktoré človek rýchlo zabudne (ak zabudne vôbec) a určite vás nenechá chladným a oči suché. A ak by som si dala otázku, po ktorej knihe sa pozeráte ináč na svet - u mňa by odpoveď bola jasná - po tejto! A nezabúdajte: “Žiadna láska nie je zbytočná a je jedno, či trvala deň, dvadsaťjeden dní alebo celý život. Intenzita milovania sa nedá určiť časom ani naplnením.”

Nie som cieľovou skupinou tejto knihy. Keby mám určiť komu by táto kniha mohla ulahodiť najviac, boli by to čitateľky okolo tridsiatky, ktoré preferujú ženské romány a romány o ľuďoch s ťažkými osudmi. Čo ja nespĺňam. Ale keďže Miška by zaujímavo napísala aj inštrukcie o poruchách práčky, musela som to čítať. A aj táto kniha bola napísaná úžasne. Žiaľ, priamo som si nenašla cestu ani k jednej postave. Bolo mi ľúto, čím si museli prejsť a súcitila som s nimi, ale nedá sa povedať, že by som si ktorúkoľvek obľúbila. Možno Gabriela i keď ma často iritovalo jeho správanie (avšak na konci som pochopila, prečo sa správal tak ako sa správal). Ale čo všeobecnosti sa tu muži správali ako kreténi (hlavne Erik) a ženy neboli schopné spraviť to, čo bolo treba. Hlavne Živa, s ňou som sa nezhodovala s názorom tak výrazne, až mi ju to pokazilo a názor som si už nevedela opraviť. Toto je kniha o láske, vzťahoch, materstve, pocitoch viny, o tom, ako rýchlo sa vám vie zmeniť život. Je to kniha, ktorá sa vám nebude čítať ľahko, pretože hovorí o naozaj ťažkých témach a tragédiách. Určite však nečakajte psychologický román, je to predovšetkým kniha o vzťahoch. Čo mňa osobne aj mrzí, dúfala som, že sa kniha viac sústredí na vnútorný svet postáv, na ich pocity. Na beznádej a psychické choroby ako je depresia. Keby sa tomuto Miška venovala hlbšie, keby sa viac hrabala v ich mysliach, páčilo by sa mi to ešte o dosť viac. Ale zas predsa len sa tu bavíme o mainstream literatúre, takže voľba, že budú uprednostňované vzťahy, objavovanie, čo smrť dieťaťa môže s manželstvom spraviť, je pochopiteľná. Spomínam to tu hlavne preto, aby ste od knihy nemali nesprávne očakávania. A tiež tam pre mňa bolo priveľa Boha. Ale to je zas len moja preferencia. Napriek tomu, že nie som cieľová skupina a po knihe by som nesiahla, keby nešlo o autorku, ktorú mám rada, kniha ma naozaj bavila. Prvých možno 20% som si síce vravela, že je to trochu meh, nebola som si celkom istá, kam má príbeh smerovať a nebolo tam nič, čo by ma poriadne do knihy vtiahlo. Onedlho na to som si však uvedomila, že ma kniha začala dosť baviť. A to gradovalo až ku koncu, kde ma kniha úplne emočne zničila a ja som mala slzy v očiach. Každopádne dúfam, že sa Miška najbližšie pustí do niečoho ľahkého, vtipného a milého, čo nerozdrví moje srdce a opäť sa pri tom budem nahlas smiať. Či chcem priveľa?