Áno, pán architekt!

Dlhoočakávané pokračovanie príbehu Áno, pán profesor! je konečne tu. Ja som prvý diel čítala len pred pár mesiacmi, takže som až tak dlho na druhý diel nečakala, ale niektorí čitatelia naň čakali aj niekoľko rokov. Po konci jednotky som sa však aj ja veľmi tešila na dvojku, potrebovala som vedieť, ako to medzi Miou a Danielom skončí. Pokračovanie som v podstate zhtla na jedno posedenie. Keď som sa začítala do ich príbehu, jednoducho som nedokázala knihu odložiť, aj keď to znamenalo, že pôjdem spať poriadne neskoro. Za ponocovanie to rozhodne stálo. Zbožňujem autorkin vtipný štýl, častokrát som sa musela pri čítaní pochechtávať.  Medzi Miou a Zeusom ani po toľkých rokoch neutichla chémia a vzájomná príťažlivosť. Na druhej strane však medzi nimi narástla veľká priepasť, ktorú nebude vôbec jednoduché prekonať. Zároveň je tu jedno veľké a bolestivé tajomstvo, o ktorom Daniel doteraz vôbec netušil. Pribudla nám postava Katherine, ktorú by som najradšej, podobne ako Mia, hneď niekde poriadne ďaleko odpratala. Roba a Zeusa som mala niekedy chuť nakopať do zadku, že sa Mie nezastali, ako by to bola nejaká začiatočníčka, ktorú potrebovali neustále kontrolovať. Ani tentokrát nechýbala akčná zápletka (v podstate vlastne dve), ktorá do diela vniesla zasa vážnejšiu atmosféru (aj keď mne bolo hneď jasné, kto v tom má prsty). Za seba vám môžem túto dilógiu rozhodne odporučiť. Najlepšie urobíte, keď budete mať pri čítaní po ruke obe knihy, lebo po konci prvej časti budete chcieť hneď prečítať aj druhú. Mia a Zeus mi budú chýbať, ale dúfam, že od autorky sa dočkáme aj nejakých ďalších, nových príbehov.