Kornélie

…krásne, poetické, nostalgické… Tri slová, ktoré síce dostatočne nevystihujú obsah, ale sú prvé, ktoré mi napadli. KORNÉLIE je prvá dočítaná kniha tohto roku, aj keď som ju začala čítať v novembri. Nedá sa ju zlupnúť na posedenie,napriek útlejšiemu rozsahu. Túto knihu odporúčam dávkovať po dúškoch, pretože si to zaslúži. Venujte jej svoj čas. Veľa času… Autorka BEATA BALOGOVÁ svojím knižným debutom prerozprávala príbeh jednej rodiny. Rodiny, v ktorej sa meno Kornélia dedí z generácie na generáciu. Je neobyčajné,no nositeľky tohto mena majú v jednej rodine z Jablonej Panice na juhu Slovenska predurčený ťažký život. Musia to byť silné ženy, aby zvládli všetko, čo pre ne osud nachystal. Balogová si vybrala Almu ako rozprávačku príbehu. Príbehu, rozprávajúcom o živote jej mamy, starej a prastarej mamy, ostatných ženách v rodine, kde chýbajú muži. O živote na dedine a jej zaujímavých postavičkách, o láske, strate, detstve, kliatbach, či vyveštených osudoch. To všetko bez drámy, bez akcie, no písané srdcom, s nehou aj bolesťou. KORNÉLIE je kniha plná metafor a prirovnaní, autorka sa hrá so slovíčkami, prevaľujete ich na jazyku,pri jej opisoch cítite letné sparno a počujete pučať jablone. Nežartujem, neraz som mala pri čítaní zimomriavky. Dokonca som celé pasáže,či stránky čítala opakovane. Často som zatvárala knihu a spomínala na vlastné detstvo a to, ako mi chýba tá moja “mamaka”. Opäť mám slzy v očiach a za to ďakujem autorke. Takto, pre mňa, emotívne čítanie, ktoré ma unieslo v myšlienkach do krásnych chvíľ bezstarostného detstva, som hádam ešte nezažila. Knihou som vyšla zo svojej komfortnej čitateľskej zóny a určite tak urobte aj vy. Záver bol o zážitkoch Almy. Tieto stránky sa mi až tak do srdca nevryli, ale knihe to na kvalite rozhodne neuberá. “Možno aj preto čítame príbehy, aby sme zaznamenali všetky spôsoby, ako sa lámu srdcia.” Viac názorov na knihy nájdete na účte instagramu @v.knihach

Milujem knihy a príbehy, ktoré sa odohrávajú v rokoch po vojne, v období pred mojím narodením. Nie je to ďaleká história, ale predsa to bol úplne iný život, ako žijeme teraz. Mám rada, keď si naši rodičia, starí rodičia a kto má šťastie, tak aj jeho prarodičia pospomínajú na život pred rokmi a dôležité a zaujímavé okamihy v ňom. Ak sa k tomu pridá jedinečný rozprávačský talent a štýl, vznikne z toho krásna kniha. A presne takou sú Kornélie. Dlho som čakala, kedy sa v slovenskej tvorbe objaví niečo také a konečne som sa dočkala. Zatiaľ som totiž mala pocit, že to, čo hľadám a mám tak rada, mi dokázali predviesť len české autorky. Kornélie prinášajú rozprávanie o viacgeneračnej rodine, kde sa toto meno dedilo a dostávali ho dievčatá ako symbol sily a múdrosti. Kniha je rozdelená do kapitol, z ktorých každá je venovaná nielen samotným Kornéliam, ale aj ostatným členom rodiny alebo dediny, v ktorej vyrastali. Sú to zozbierané spomienky a útržky životov, ktoré nás prevedú postupne až po aktuálne poslednú členku rodiny. Kniha je napísaná jedinečným štýlom. Je veľmi hĺbavá, poskytuje množstvo pekných myšlienok, s ktorými som sa ja úplne stotožnila a pripomenula mi detské roky, kedy moja babka spomínala na minulosť a rozprávala nám, ako sa žilo predtým. Staršie ročníky sa ešte viac vžijú do atmosféry a mladé možno inšpiruje sa viac zaujímať o život prarodičov. Keďže slovenských autorov veľmi nečítam, zrejme by som obišla aj túto knihu. Našťastie som sa nechala zlákať na úryvok z nej a jazyk akým je napísaná ma okamžite presvedčil, že toto sa mi bude určite páčiť. Nemýlila som sa. Ku Kornéliam sa určite ešte vrátim, myslím, že každým ďalším prečítaním môžu priniesť niečo nové.

Kornélie sú pre mňa kniha s veľkým K. A veľmi sa teším, že táto krásnôtka vyšla z pera slovenskej autorky. Lebo Kornélie patria presne medzi ten typ príbehov, ktorý vykúzli úsmev, naplní oči slzami, ale zároveň zahreje pri srdci. Miestami mi kniha štýlovo pripomínala Šeptuchy alebo Šikmý kostel. Podobné príbehy zbožňujem. Rodinné kroniky zachytávajúce zvlášnosti, spomienky, výnimočné, ale aj tie úplné bežné udalosti. Príbeh zachytáva život v malej dedinke plnej obyčajných ľudí a zvláštnych osobností, charakteristických pre asi každú neveľkú komunitu. A najmä rodinu, v ktorej sa tradovalo meno Kornélia. Pre niekoho možno nie úplné bežné meno, v tejto rodine však bola v každej generácii. Ale aj napriek tradíciam si ho musela dievčina zaslúžiť. A čím? Svojou silou a výnimočnosťou. Lebo s menom Kornélia sa spájala určitá zodpovednosť. Kornélia si pamätala množstvo múdrostí, bola rozvážna, svojská, nápomocná a najmä silná, lebo musela vedieť v rodine zastúpiť muža, ak zrovna žiadny nebol v blízkosti. Dojem z obsahu umocňuje štýl, akým je príbeh napísaný. Autorka sa vyslovene hrala so slovami, bola až radosť prechádzať stránkami. Boli plné krásnych, smutno pravdivých myšlienok, vďaka ktorým sa aj vám začali vynárať spomienky na starú mamu, letá na dedine plné dobrodružstiev, bezstarostné noci plné príbehov, možno vymyslených, ale pre vás v tej chvíli absolútne skutočných. Osobne nepoznám žiadnu Kornéliu. A teraz mi to je trochu ľúto, lebo asi každý by sme v živote jednu ženu s týmto menom potrebovali. Lebo mne sa odteraz bude meno Kornélia spájať s múdrosťou, ženskou intuíciou, silou a odhodlaním.