Jestli to řekneš...

Michele "Shelly" Knotekova. Toto meno si zapamatajte, predpokladam, ze ak nie po docitani mojich dojov, tak po precitani knihy si ho urcite vygooglite. Akosi som si pred citanim bud neuvedomila alebo prehliadla, ze ide o skutocny pribeh. Klasicky ma nalakala anotacia s fajn obalkou. Postupne mi hlavou prebleskovalo ze ta forma akou je pribeh pisany asi nieco znaci. 85 kapitol. Vela? Vobec nie, chvilami som mala problem niektoru kapitolu docitat a to neboli dlhe. Priama rec takmer ziadna. Nevadi. V tomto pripade mi to absolutne nevadi.. Nedavno som citala knihu Dite zvane To. Urcite ste ju citali viaceri. Ak nie, mrknite si aspon anotaciu. Ze nejaka zena, matka, priatelka moze byt milon x horsia by ma nenapadlo. Pribeh o sialenej Shelly je neskutocny. Neverite a zaroven viete, ze sa to stalo. Je priserny no aj tak citate dalej a krutite hlavou s nepochopenim. Ako toto niekto dokazal znasat? Tolke roky? Ako to, ze ju nikto nezastavil? Ako to, ze nikto neutiekol a nerozpovedal tie otrasne veci policii? Pretoze: "matka je len jedna, inu nemame a nikdy mat nebudeme." Nerozumiem a zaroven rozumiem. Neviem, ako by som sa zachovala ja. A dakujem Bohu ze zijem v rodine v akej zijem, obklopena ludmi ktorych lubim a ktori lubia mna. Laskou, ktora neboli, nesposobuje trapenie, netecie kvoli nej krv a nekamarati sa so smrtou.