Rozhovory s priateľmi

Príbeh sa sústreďuje na komplikované vzťahy medzi štvoricou postáv, ktoré sa navzájom priťahujú, odcudzujú, hľadajú samy seba a zároveň sa snažia zorientovať vo vlastných emóciách. Na prvý pohľad ide o jednoduchú dejovú líniu, no veľká časť knihy stojí na dialógoch, vnútorných pochodoch a nenápadných momentoch medzi jednotlivými postavami. Práve v tom vidím jej najväčšiu silu aj slabinu zároveň. Oceňujem, že sa autorka nesnaží svoje postavy idealizovať. Sú neisté, často robia zvláštne rozhodnutia a niekedy si navzájom ubližujú viac, než by si boli ochotné priznať. Pôsobia reálne a ľudsky, čo je určite plus. Na druhej strane som si k nim vytvorila len veľmi slabý vzťah. Ich problémy ma síce zaujímali, ale málokedy som mala pocit, že by som im skutočne držala palce alebo silno prežívala ich osudy. Najväčší problém som mala s tempom rozprávania. Kniha je často označovaná za inteligentnú a výnimočne presnú sondu do medziľudských vzťahov, no mne miestami pripadala skôr chladná a emočne odmeraná. Niektoré dialógy pôsobia autenticky, iné zase až príliš premyslene, akoby postavy neustále analyzovali samy seba aj všetko okolo nich. Postupne som začala mať pocit, že sa veľa hovorí, premýšľa a rozoberá, ale samotný dej sa posúva len veľmi pomaly. Napriek tomu nemožno tejto knihe uprieť schopnosť zachytávať drobné nuansy vo vzťahoch. Autorka si všíma momenty, ktoré by iní spisovatelia možno preskočili, a práve tie dokážu niektorých čitateľov osloviť. Ja som však patrila skôr k tým, ktorí od príbehu očakávajú aj výraznejší emocionálny dopad. Celkovo mám pocit, že okolo tejto knihy vznikol v minulosti oveľa väčší rozruch, než aký si podľa mňa skutočne zaslúžila. Rozumiem, prečo si našla množstvo fanúšikov a prečo sa o nej tak veľa diskutovalo, no osobne ju nepovažujem za generačné dielo ani za niečo prelomové. Je to slušne napísaná kniha s niekoľkými zaujímavými postrehmi o medziľudských vzťahoch, ale očakávaný „wow efekt“ sa u mňa nedostavil.