Súostrovie psa

ri čítaní mi hneď napadlo, že ak by sa príbehu chytil šikovný režisér, ani by som nedýchala. Obyvatelia imaginárneho ostrova si žijú svoj pokojný život, až kým more nevyplaví na breh 3 mŕtvoly. Pripravovaný projekt kúpeľov by aféra s mŕtvymi migrantmi mohla ohroziť… Čo by sa vlastne stalo, ak by táto „drobnosť” zostala tajomstvom medzi starou učiteľkou, ktorá mŕtvoly objavila, starostom a zopár svedkami? Veď nikomu chýbať nebudú, z ostrova nepochádzajú, rozruch okolo nich by nabúral plány… Kto by si ale na začiatku predstavil, kam to celé môže zájsť... Claudel si zobral na mušku zbabelosť, pokrytectvo, chamtivosť, ľahostajnosť a temné zákutia ľudskej povahy, aby vytvoril temný, postupne gradujúci príbeh s nadčasovou pointou, pichľavým posolstvom a výnimočnou atmosférou, ktorý by sa mohol odohrať kdekoľvek. Vynikajúca psychologická analýza bezmenných postáv, neúprosný rozprávač, skvelé myšlienky… Philippe Claudel ma úplne dostal. „Niektoré slová stavajú múry, ktoré iné slová nikdy nedokážu zbúrať. Myslíte si, že ľudská bytosť má rada, keď jej v zrkadle ukážu jej vlastnú mrzkosť?”

Dosť kvalitný kúsok pre mňa, Claudel vie písať! V tejto knihe bolo veľa toho, čo na knižkách mám rada - zaujímavá téma, morálne dilemy, štipka čierneho humoru, filozofovanie, postavy, pri ktorých nie ste si na istom, výborný štýl písania, premyslený dej....a čuduj sa svete, napriek tejto komplexnosti sa to čítalo podivuhodne ľahko.