Můj táta, velitel Osvětimi

Najmladšia dcéra bývalého nacistického dôstojníka a veliteľa koncentračného tábora Osvienčim, vo veku štyridsiatich siedmich rokoch začala pátrať po otcovej minulosti a vlastne aj po svojej. Otca si nepamätala, počas vojny bola malé dieťa. Pomocou spomienok sestier na otca a archívov sa jej podarilo získať dokumentáciu o otcovi aj z výsluchov v Norimbergu a tiež jeho dva denníky, dva sa stratili. Bolo pre ňu veľmi ťažké čítať, pozerať filmy, kde videla otca. Po vojne sa začali procesy s vojnovými zločincami, ale najväčším zločincom sa podarilo ujsť, alebo spáchať samovraždu. Prekvapilo ma, že Liebehenschel dostal trest smrti aj napriek tomu, že mal dvesto svedkov bývalých väzňov z koncentračného tábora, ktorí na súde svedčili v jeho prospech. Hovorili o ňom, že bol v rámci možností najľudskejším veliteľom Osvienčimu. Jeden človek nemohol tento zavedený šialený systém zmeniť, len trochu „zmierniť“, začo bol Liebehenschel aj potrestaný. Jeho prístup k väzňom sa nezhodoval s Himmlerovou politikou. Himmler bol zakladateľom koncentračných táborov. Liebehenschel mal silných nepriateľov ako bol Höss, Pohl, Glücks a iní, ktorí o ňom hovorili, že je neschopný a slaboch, vypovedali v jeho neprospech. Liebehenschel si dával žiadosti o preloženie z koncentračného tábora, chcel ísť aj na front, len aby sa odtiaľ dostal. Bol tam za trest, lebo sa rozviedol s prvou manželkou. Rozvod bol neprípustný pre nacistického dôstojníka. Stratil všetky finančné výhody. Rodina Liebehenschela, bývalá manželka aj druhá manželka žili s deťmi v chudobe. Nacisti ich vyhnali z domovov. Zvláštna nacistická politika. Po vojne bývalí väzni z koncentračného tábora Rudy s manželkou Ilse, ktorá pracovala v rodine Liebehenschela ako pestúnka a vďaka tomu sa vyhla šialenstvu v koncentračnom tábore, okradli bývalú manželku Liebehenschela a jej štyri deti o dom. Liebehenschela vo väzbe Američania uisťovali, že sa nemusí báť vzhľadom k výpovediam bývalých väzňov. Keď začali vyšetrovať Poliaci, stratili sa rôzne dokumenty, ktoré svedčili v jeho prospech a tiež jeho dva denníky. Súd obvinil Liebehenschela ako vojnového zločinca, ktorý sa dopustil zločinom proti ľudskosti. Najvyšší ľudový súd v Poľsku ho odsúdil na trest smrti. Ešte pred týmito udalosťami v septembri 1935 nacistická vláda vyhlásila takzvané Norimberské zákony, ktoré prenasledovanie Židov zlegalizovali. Židia v Nemecku boli zbavení občianskych práv, zakázané boli sobáše medzi Židmi a Árijcami. Zakázané bolo zamestnať Žida, nakupovať v jeho obchode, židovskí študenti museli opustiť školy. Brutálne ich bili na uliciach. Neskôr museli opustiť svoje domovy, svoj majetok a hromadne ich odvážali do koncentračných táborov. Nemci chladnokrvne pozerali na utrpenie a zúfalstvo Židov. Na uliciach nadšene hajlovali, tlieskali Hitlerovi, Goebbelsovi, Himmlerovi a iným nacistickým zločincom. Tí, ktorí nesúhlasili s touto politikou v strachu o svoj život mlčali. Prečo toto píšem? Nebol Liebehenschel len obeť systému? Napriek svojmu presvedčeniu musel pracovať v koncentračnom tábore. Tak ako milióny Nemcov pracovali v nacistickom Nemecku a podieľali sa na nacistickej vojnovej mašinérii. Po vojne sa Nemecko nanovo postavilo z ruín, začalo ekonomicky prosperovať a ľudia z východných krajín hromadne emigrovali do Nemecka za lepším životom...