Bol som Mengeleho asistentom

Kniha Bol som Mengeleho asistentom bola druhou v poradí s témou holokaustu, ktorú som čítala. No obe knihy sa nedali ani porovnať. Zatiaľčo v prvej čitateľ našiel popri hrôzostrašných scénach aj niečo pozitívne, ktoré istým spôsobom troška odľahčilo túto veľmi ťažkú tému a čitateľa aspoň sčasti zahrialo pri srdci, táto kniha je priamym svedectvom a desivou výpoveďou autora, ktorý prežil koncentračný tábor počas 2. svetovej vojny. Je to veľmi smutné čítanie. Nie je to kniha, aké bežne čítavam, no rozhodne stála za to. Na necelých 200 stranách, ktoré kniha má, autor opisuje svoj život od okamihu, ako sa dostal do poľského tábora Osvienčimu. Keďže bol lekárom forenznej medicíny, mal to šťastie, ak sa to dá vôbec nazvať šťastím, že nebol medzi tými, ktorí "putovali" na smrť medzi prvými, ale vďaka jeho povolaniu ho zaradili medzi lekárov po boku doktora Mengeleho, nazývaného aj Anjel smrti. Stal sa jeho pravou rukou a oproti ostatným väzňom v koncentračnom tábore sa mu vodilo relatívne dobre. To sa týkalo stravy aj hygienických podmienok, ktoré sa ani nedali porovnať s podmienkami väzňov, ktoré boli také hrôzostrašné, že si to čitateľ nedokáže ani len predstaviť. Negatívom jeho "nadradeného" postavenia oproti ostatným väzňom však bola skutočnosť, že bol očitým svedkom všetkého, čo sa v tábore smrti, ako Osvienčim nazývali, dialo. Stálo ho to veľa premáhania a síl, aby si v prostredí, v ktorom pracoval a po tom všetkom, čo počas svojho pobytu v tábore zažil a videl, zachoval zdravý rozum. Poháňala ho myšlienka, aby svoj príbeh raz mohol vyrozprávať a aby sa o krivdách páchaných na ľuďoch dozvedel celý svet. Preto sa nevzdal a vytrval až do konca. Kniha "Bol som Mengeleho asistentom" nás detailné sprevádza životom väzňov od okamihu ich transportu do tábora, kde museli prejsť dôkladnou kontrolou, pri ktorej sa rozhodovalo, či prídu o život hneď, alebo až neskôr. Ako keby sa jednalo o rozdeľovanie dobytka a nie ľudí. Hrôza. A to všetko sa dialo len preto, lebo nacisti si dovolil nazvať židovskú rasu podradnou a rozhodli sa ju vyhubiť. Ako keby oni neboli ľudia. Veď sa len zamyslíme nad tým, koľko tam bolo starých ľudí. A čo tie nevinné deti, ktoré prišli o svoje detstvo a nikdy nedospeli? A samozrejme nezabúdajme ani na dospelých mužov a ženy, otcov a matky, ktorí boli v tábore oddelení od rodiny. Aj tí našli svoju smrť v tábore. A ani tá smrť nebola ľahká, lebo u silnejších jedincov, ktorí sa vyhli plynovým komorám hneď na začiatku, jej predchádzal život za hrozných podmienok, ktorých súčasťou bolo trýznenie, mučenie, neľudské zaobchádzanie, počas ktorého postupne chradli, okrem toho trpeli hladom a zimou. Nemysliteľné... Peklo na zemi . Aj tak by sa dal charakterizovať pobyt v poľskom tábore Osvienčim. Autor poukazuje na obrovské množstvá transportov väzňov z celého sveta, dennodenne prichádzajúce do Osvienčimu len za účelom vyhladenia rasy. Chorá myseľ, ktorá takéto niečo nariadila. Inak to neviem nazvať, lebo z toho, čo sa tam dialo a čoho bol autor očitým svedkom, sa inak ani nedá nazvať. Mráz z toho behá po chrbte, koľko ľudí muselo zomrieť. A to ešte neuvádzam všetko, čo v knihe autor odhaľuje a čo ďalšie sa čitateľ ešte dozvie. Hoci toto nie je oddychovka na dlhé letné večery, z môjho pohľadu sa oplatí prečítať. Mali by siahnuť po nej hlavne tí, ktorých táto téma nenecháva ľahostajným a ktorí súcitia a spomínajú na obete holokaustu.

Kniha je rozsahovo jednohubka, no obsahovo riadny náklad. Doslova explózia hnusu a utrpenia, ktoré prinieslo najčiernejšie obdobie v dejinách ľudstva. Holokaust. Nacistická vojnová mašinéria kosila nepriateľov režimu i ideológie jedna radosť. V táboroch na smrť umreli v neľudských, potupných podmienkach milióny ľudí. Iba máloktorí nacistickí pohlavári sa však dožili trestu za toto nezmyselné masové vyvražďovanie. Jedným z nich bol aj neslávne známy anjel smrti - doktor Mengele. Práve Mengele sa podpísal pod hromadu ukrutných, šialených experimentov pod vidinou vedeckého rozkvetu s požehnaním Tretej ríše. Vyžíval sa a s radosťou vyhľadával obete svojich experimentov - dvojčatá, ľudí trpiacich dwarfizmom či inými fyzickými "defektmi", na ktorých sa snažil demonštrovať podradenosť "židovskej rasy". Poznatky o dvojčatách sa naopak snažili využiť v prospech nemeckého národa - čím viac matiek, ktoré porodili dvojčatá, tým lepšie pre nemecký národ a jeho rýchlejšie rozrastanie sa. O zverskýh experimentoch ste sa mohli čo to dočítať aj v iných knihách. Táto kniha je predovšetkým o tom, čo na vlastnej koži prežil Mengeleho asistent - maďarský doktor Miklós Nyiszli. Verím, že mnohým príde počíňanie autora ako zbabelé. Možno ho viacerí odsúdia za to, že tým, čo slepo a bez odvrávania vykonával napomáhal v zločinoch Tretej ríše. Tiež som sa nad tým zamyslela. Avšak, nemám tendenciu a ani právomoc niekoho súdiť. Myslím, že život s výčitkami a nočnými morami boli už i tak krutým trestom. Ale odkaz, ktorý nesie jeho výpoveď má nevídanú hodnotu. Zachoval tak tým pamiatku na spoluväznených i členov Sonderkommanda, ktorí sa oslobodenia nedožili. Ich príbehy ostali živé v jeho knihe a boli predostreté pred celým svetom, aby nezabudol a už nikdy sa nedopustil takejto chyby... Táto kniha je pre mňa jednou z najlepších, hoci je naozaj drsná. Bez servítky poukazuje na to, kam je homo sapiens - vraj najinteligentnejší tvor na planéte zájsť. Otvára oči. Minimálne v tom, ako veľmi často zabúdame a ako si nevážime, čo máme. Pre mňa je to doteraz nepochopiteľné a alarmujúce, kam sa ľudstvo dostalo a nepoučilo sa. Pripravte sa na naozaj zdrvujúci príbeh človeka, ktorý asistoval netvorovi a ktorý videl veci, ktoré mali ostať pred svetom utajené. Pod záštitou pseudovedy a "medicíny" bol svedkom neskutočného utrpenia, straty ľudskosti a zločinu najhrubšieho zrna. Ako patológ poslúžil Mengelemu v jeho túžbe po prelome v oblasti genetiky. Túto knihu určite odporúčam (je už na Vás, či na ňu máte žalúdok). Naozaj som rada, že sa ju konečne rozhodli vydať aj u nás. Takto sa k nej dostane väčšie množstvo ľudí. Nerada hodnotím hviezdičkami tento typ literatúry, ktorého hlavným znakom je skutočné utrpenie. V tomto prípade je totiž 5/5 málo a žiaľ, uvedomenie si, že ide o nie až tak dávnu históriu a skutočný príbeh je o to bolestivejšie. Nenechajte sa prosím odradiť neskutočne nezáživne napísaným Predslovom...

V knihe sa opisuju zverstvá ,ktoré vykonával doktor Mengele.Po príchode do koncentračného tábora ,pri selekcii ,ktorú vykonával Mengele ,sa zachránil lekár Miklósa Nyiszliho,ktorý sa prihlásil ,že ovláda patológiu.Po preverení či obstojí musel viesť pytvy ľudí ,ktorý podstúpili pokusy Mengeleho.Niekedy sa až rozum zastáva nad tými zverstvámi,ktoré sa diali aj na deťoch .Miklosi musel presne záznami robiť a odovzdávať ich Mengelemu.Pribeh je pútavý ozaj odporúčam prečítať .

Tentoraz budem možno stručná. Nejde o spoluprácu, ale po tejto knihe som chcela siahnuť už dlho, len české vydanie bolo beznádejne vypredané a slovenské sa mi dostalo do rúk až teraz. Na knihu som počula veľa pozitívnych recenzií, že ide o akúsi povinnú jazdu, ak niekoho zaujímajú knihy s témou holokaustu. Bohužiaľ, je to pravda. Naozaj by to mala byť povinná jazda, povinné čítanie. "Za bránami koncentračného tábora sa ocitol ešte v apríli, kde sa hneď po príchode podrobil selekcii. Josef Mengele, dôstojník SS a lekár, vtedy vyzval tých, čo študovali na nemeckých univerzitách a majú znalosti z patológie a forenznej medicíny, aby vystúpil z radu. Z päťdesiatich prítomných lekárov tak dobrovoľne učinil len jeden Miklós Nyiszli. Tak sa začala jeho neuveriteľná cesta po boku sadistického doktora Mengeleho. Nyiszli sa stal členom Sonderkommanda, skupiny väzňov, ktorá pracovala v plynových komorách a v krematóriách a spravidla po štyroch mesiacoch tam sama končila. Nyiszliho poverili vykonávaním pitiev." Táto útla knižka - len 216 strán - je svedectvom, o ktorom som sa inde nedočítala, lebo ide znovu o iný pohľad, o muža, ktorý ma šťastie aj tú najväčšiu smolu, že ako lekár sa im "hodil". Ťažko sa mi vypichujú dôležité momenty z knihy, lebo je v nej toho obsiahnutého celkom dosť. A keby som niečo menovala, už by som prezrádzala a ukracovala vás o hnusné aha momenty, ktoré ku knižke patria. Pre mňa to bol ďalší smutný dôkaz o tom, ako veľmi hrôzostrašné okolnosti dokážu otupiť city človeka. Inak to pomenovať neviem. Jediné, čo ma na knižke neohúrilo, bol ten úvodný príhovor, ide však len o pár strán. Inak som ju hltala, opäť sa hanbila za ľudí a na konci ma trpko zahrialo pri srdci, že hlavný hrdina našiel svoju rodinu. Mŕtvu, či živú, to si už prečítajte. Niekedy je medzi životom a smrťou veľmi tenká hranica...