Židovská krv

Obsah knihy: Židovská krv

Žofia išla vždy proti osudu. Je pripravená zaplatiť za svoje rozhodnutia akúkoľvek cenu. O ďalšej kapitole svojho života má podstatne odlišnú predstavu a je rozhodnutá konať. Všetci muži jej života sú tak vtiahnutí do dômyselne rozohranej hry, ktorej cieľ je jasný – nájsť svojmu ešte nenarodenému synovi otca. Strhujúci príbeh židovského dievčaťa, slobodnej matky, ktorá sa rozhodla aj za cenu podvodu vydobyť si od života svoj podiel šťastia. Števa Opremčáková (1957, Rožňava) vyštudovala sociálne právo. Autorka projektu azylového domu pre bezdomovcov a sociálnej kliniky pre týrané matky s deťmi. Za podpory pražskej Armády spásy a Nadácie dobrej vôle Oľgy Havlovej uviedla tieto projekty do života aj v Košiciach. Autorka kníh V Írsku prší inak a Planisko. Viac na http://www.facebook.com/stefania.opremcakova a http://opremcakova.blog.sme.sk/ – Nechcel som ťa pobúriť. Ja viem, že si židovka, a ja si židov vážim, – nadškrtol opatrne, akoby spomenul chorobu, o ktorej neradno hovoriť nahlas. – Ale no... veď ja nie som ortodoxná židovka. V synagóge som nikdy nebola. Čo to všetci majú. A ani tu nechcem prekrúcať fakty, aby sa potvrdili moje úvahy. Ja len chcem vidieť veci také, aké v skutočnosti sú. Židovka... občas si pripadám ako chránená muránska medvedica a inokedy sa bojím, že kdesi pre mňa stavajú plynovú komôrku. Nerieš to, prosím ťa, nikto by nemal. – Keď zomrela mama, mala som iba osem rokov a jasne si pamätám, ako sa vo mne zrodilo čosi ako zlo. Krivda, čo sa nikdy nezmazala... – Hovoríš, že zlo, ja by som to tak nenazval. Jednoducho si dospela bez vývojových medzistupňov. Máš to v očiach. Je to múdrosť, prezieravosť a všestrannosť. – Rozumiem, čo chceš povedať. Tak akosi. – Zaplavila ju bezmedzná dôvera. Na okamih sa zľakla tohto nového pocitu, lebo priveľa odkrýval a ochromoval jej ostražitosť, ale bol taký blaživý, že sa usmiala, podišla bližšie a pobozkala ho na rednúce vlasy na temene hlavy. Schytil ju za ruku, pritiahol si ju k sebe a posadil do lona. Aj bez nej sa nohy stoličky sotva držali spriama a on to musel cítiť, ale nič nedbal. Len čo dopadla svojou váhou na jeho stehná, vratká stolička sa podvrtla a obaja sa v objatí zvalili do nepokosenej trávy.