Prelet nad kukučím hniezdom

Na stránkach tejto nadčasovej knižky je toľko pravdy, ako dnes málokde. Ako nie je nutné šíriť nenávisť iba preto, lebo niekto odovzdane nesúhlasí a tvorí si vlastný názor. Ako sa človek musí smiať na tom, čo mu spôsobuje bolesť len preto, aby sa udržal v rovnováhe, len preto, aby ho svet nedohnal do úplného šialenstva. Pretože všetko má aj boľavú stránku, ale netreba dopustiť, aby bolesť potlačila veselosť, tak ako kukučka z cudzieho hniezda vytlačí iné mladé len preto, aby sa udržala nažive. Pretože zlo sa nájde všade. Dokonca v každom z nás. Záleží len na uhle pohľadu. Niekto tomu hovorí sebaláska a niekto ďalší egoizmus. No to nám ľuďom ešte nedáva právo, aby sme voči potrebám iných predstierali hluchotu a nemotu. Robili z iných niekoho, kým nie sú. Akoby ich názor bol prihlúpy na to, aby vôbec niečo inteligentné dokázali počuť, vidieť či povedať. Presne tým mi toto excelentné dielo vyrazilo dych. Hlboko ma zasiahlo. Snáď si ho každý milovník kvalitnej literatúry prečíta aspoň raz za život.

Tragikomický príbeh z psychiatrickej liečebne očami poloindiána Bromdena z čias “zlatej” éry lobotómie a elektroliečby určite poznáte vďaka kultovému filmu s Jackom Nicholsonom, ktorý režíroval nemenej slávny Miloš Forman. Čo si matne spomínam z filmu, je v porovnaní s psychedelickým príbehom knihy slabý odvar. Niet sa čo čudovať, keďže sám autor na sebe rád nechal testovať účinky psychedelických drog. Nuž, niekde inšpiráciu nabrať musel na takéto pamätné dielo. Odhliadnuc od šialených predstáv o fungovaní sveta je to v prvom rade príbeh o priateľstve, o sile žiť, o spoločnosti, ktorá ešte stále ťažko znáša inakosť a slabosť, o vnútornej sile človeka, ktorá sa však dá aj ľahko zneužiť, viď. vplyv a manipulácie “veľkej sestry” Rathedovej. Ak ste, nedajbože, ešte nevideli film a ani neviete, o čom je, nebudem vás radšej spoilerovať. No ten záver je silný. To, ako sa zachoval McMurphy a k čomu to nakoniec priviedlo Bromdena, vás chytí za srdce, pretože v hĺbke je ten príbeh naozaj silný a nadčasový. Miestami značne bláznivé opisy výstižne zachytávajú šialenstvo, no zároveň alegoricky reflektujú realitu v pravom svetle. Svojím spôsobom sa mi mechanické vnímanie reality očami Bromdena veľmi páčilo. Najmä autorova prepracovaná obrazotvornosť v prípade opisov, ako Ratchedová riadi celú mašinériu ako stroj a manipuluje priestorom aj časom, vymieňa pacientom súčiastky, aby ich opravila, a vypúšťa paru ako zdroj ich otupenosti. Štýlom to nie je úplne najľahšie čítanie. Začiatok je pomalší, najmä kým sa čitateľ naladí na Bromdenovu vlnu vnímania. Text je hutnejší s minimálnym počtom dialógov, no stojí jednoznačne zato. Je to šialená kniha. Opismi, príbehom, postavami, zvratmi, no záver je nádherne triezvy a životaplný.