Úvodná stránka › Knihy › Beletria pre dospelých › Spoločenské romány › Temní anjeli - Prenasledovaná

Temní anjeli - Prenasledovaná

Vydavateľ:	Elist (Elist, s.r.o.)
Jazyk:	slovenský
Formát:	Kniha
Vydanie:	2018/06
Poradie vydania:	1.
Nie je na sklade. Informácie o dostupnosti Posledná zmena: 19.04.2024 03:00

Lepšia cena

Ďalšie podoby titulu:

Temní anjeli - Prenasledovaná

Formát: E-KNIHA

cena od: 7,95 €

Priemer: 5.0

Hodnotené (1x)
Komentáre (0)
Recenzie (0)
Informuj priateľa

Obsah knihy: Temní anjeli - Prenasledovaná

"Temní anjeli – Prenasledovaná je druhým dielom trilogie Temní anjeli.
Odporúčeme si vopred prečítať prvý diel: Temní anjeli – Posolstvo.

Madyne sa ocitá na hrane života a smrti. Zrazu nič nie je také, aké bolo predtým. Tí, ktorým verila ju klamali a ona má pocit, že jej svet je znova hore nohami. Vo chvíli ako sa zdá všetko beznádejné, vstupuje do jej života nová osoba, ktorá vrhne na jej život jasnejšie svetlo. Hoci je nespočetnekrát zlomená a zrazená k zemi vstáva a postupuje ďalej za šťastím, ktoré sa chvíľami zdá nedosiahnuteľné."

Detaily o knihe

Názov: Temní anjeli - Prenasledovaná

Objednávací kód -

Zobraziť podrobnú špecifikáciu

Hodnotenie čitateľov

Knihu ešte nikto nekomentoval, budete prvý.

Pridajte svoj komentár

Kontrolná otázka: Koľko nôh má vlk?
Nadpis
Vaše hodnotenie
Human check: Leave this field empty
Komentár
Vaše meno
E-mail (nebude zverejnený)
V odpovedi prosím používajte iba číslice.
	Prečítal som si a porozumel som zásadám spracovania a ochrany osobných údajov

Ukážky z knihy

1. Nový začiatok

Blížili sa moje dvadsiate tretie narodeniny a s nimi aj spln, ktorý mal všetko zmeniť. Serena chcela osláviť moje narodeniny už túto sobotu, teda zajtra. Trvala na tom, že ak sú to moje posledné narodeniny v koži človeka, musím ich osláviť naplno. Nemala som náladu na nijaké oslavy, hlavne preto, lebo spln sa mi už pár mesiacov pekne vyhýbal. To ma znepokojovalo a začínala som si myslieť, že u mňa nastal nejaký zlom. Že sa niečo pokašľalo a nikdy sa nezmením.
Bradford bol znova na cestách a my sme vedeli len to, že potomka pravej krvi Diakon ešte vždy nenašiel. To neveštilo nič dobré. Ak by sa preukázalo, že jeho potomok nejestvuje, udrel by ešte tvrdšie, a to nás všetkých desilo.
S Deanom som sa od toho dňa nestretla. Vlastne s nikým zo skupiny a bolo mi to ľúto. Zničila som priateľstvo medzi nimi a Bruceom a zároveň aj to svoje, no snažila som sa tváriť, že ma to netrápi.
Bruce si vzal zase do hlavy, že je nutné, aby som do svojho života opäť vpustila okolitý svet. Aby som začala chodievať medzi obyčajných ľudí, a nestratila tak kontakt s bežným svetom. A tak znova pripomenul návrh so školou. Chcel, aby som začala študovať. Znova a rovno od prvého ročníka na strednej.
Moje prvé myšlienky? Zbláznil sa!
Spočiatku som sa bránila, jedna škola mi naozaj stačila, no na tom, čo hovoril, bol predsa len veľký kus pravdy. Svet a ľudia v ňom mi chýbali. Zmena mi mohla iba prospieť, a tak som prikývla.
V škole som si našla priateľky Rebeku a Heder, ktoré boli totálne rozdielne, no s rovnako dobrým srdcom. Kamarátili sa už odmala a boli v mojom veku. Vďaka nim som nebola v triede jediná najstaršia.
Heder nastúpila do školy až teraz, pretože predtým na to kašľala a neskôr do cesty vstúpilo aj dieťa. Rebeka si dala odklad, pretože chcela mať od školy niekoľko rokov pauzu.
Rebeka žila s rodičmi veriacimi na všetky povery sveta a desaťročným bratom, otravnejším než muchy na banánovej šupke. O Heder som vedela akurát to, že bývala so svojou staršou sestrou, ktorá bola vydatá za pijana a pomáhala jej vychovávať ročnú Kirsten. Nikdy o sebe veľa nehovorila a o otcovi malej povedala akurát to, že ju opustil, len čo zistil, že je tehotná. Podľa Rebekiných slov bol zlodej, ktorý nikdy nerobil a lietal v predávaní drog.
Bruce ma zaviezol do školy ako každé ráno. Zastal na neveľkom parkovisku, otočil sa ku mne a pozrel sa von mojím oknom. „Myslím, že ťa už čakajú,“ okomentoval dve ženy, ktoré postávali pri lavičke pred školou a mávali mi. „Znova zostanú sklamané, keď nevystúpim,“ dodal a ja som sa naňho pozrela.
Usmiala som sa. Presne som si vedela predstaviť, aké budú sklamané, pretože zasa ostane sedieť v aute. Boli z neho nadšené asi tak ako polovica školy. Jednoducho bol predátor, ktorý mal sexepíl ako lovnú zbraň. „Nechce sa mi ísť do školy,“ vzdychla som si a on sa usmial.
„Chodíš do nej iba tretí týždeň a už sa ti zunovala?“
„Nezunovala, no radšej by som dnes zostala s tebou.“
„Je piatok a máš iba štyri hodiny.“
„A písomku.“
„Zvládneš to.“ Nežne ma pohladil po líci a venoval mi hrejivý úsmev.
„Fajn. Idem,“ odhodlala som sa a Bruce sa ku mne naklonil. Bozkal ma, tak ako to vedel iba on, a potom sa odtiahol.
„O pár hodín tu budem ako na koni.“
„Budem na teba čakať.“ Otvorila som dvere a vystúpila. Pobozkala som si dlaň a vyfúkla mu pomyselnú pusu. Bruce ju zachytil, zovrel ruku do päste a priložil si ju k hrudi. Potom som už iba zavrela dvere a skôr ako som stihla vykročiť, obkľúčili ma Heder a Rebeka.
„Ahoj, ahoj,“ pozdravili ma spevavým tónom a mávli Bruceovi, ktorý opúšťal parkovisko.
„Každý deň tu stojíme a čakáme, že vystúpi, no on nič,“ zhodnotila Rebeka a vzdychla si.
„Ponáhľal sa,“ zaklamala som, no v tomto prípade bola lepšia lož ako pravda, ktorej by len ťažko uverili. Zostal v aute, pretože svietilo slnko.
„Učila si sa niečo na písomku z matiky?“ zaujímala sa Rebeka, len čo sme vykročili ku škole.
„Do polnoci. Ide mi prasknúť hlava.“
„Ja som sa do toho ani nepozrela. Chris zase chľastal a hádal sa so segrou. Kirsten vôbec nechcela spať,“ zúfalo povedala Heder a zívla do dlane.
„Mrzí ma to.“
Mávla rukou. „Už som sa zmierila so zlou známkou.“
„Ja som do toho síce nazrela, no neverím na osvietenie,“ odvetila Rebeka pobavene. „Matika mi nikdy nešla, takže najskôr pohorím. No mama mi dala tento prívesok.“ Ukázala na malý sklenený amulet zavesený na tmavej koženej šnúrke a potočila ho v prstoch. „Vraj mi pomôže.“
„Vaši sú naozaj trafení. Má ti pomôcť sklo?“ šomrala Heder a preletela pohľadom po prívesku, ktorý visel Rebeke na krku.
„To ti poviem až po matike,“ uzavrela Rebeka a schovala si amulet pod tričko.
O chvíľu sme sa ocitli v triede, a keď sme si sadali na svoje miesta, bolo pár minút pred začiatkom hodiny. Pripravila som si veci a skontrolovala čas na náramkových hodinkách. Môj spolusediaci William neprichádzal, a to sa mi zdalo čudné. Nechodil poza školu a už vôbec nemeškával, ale jeden nikdy nevie...
Školský zvonček zacvendžal a len čo sa s hlukom usadili aj poslední oneskorenci, vošla do triedy stará dáma s knihami v rukách a okuliarmi na špicatom nose.
Kamila Tramová, najprísnejšia profesorka v škole a, bohužiaľ, naša triedna.
Vlasy nosila vždy dôkladne učesané a jej hustá hriva pripomínala tvarom brokolicu. Pôsobila ako krutá a nepríjemná vládkyňa temnej mágie a k jej vyzretému veku jej chýbal už iba hrb a zopár bradavíc na nose.
Ponad tenké okuliare sa pozrela po triede a v sekunde zmapovala všetky lavice. Do triedy sa ako veľká voda vrútila vyfintená spolužiačka so žuvačkou v puse a usadila sa do svojej lavice, akoby sa ani nechumelilo. To, že meškala, ju ani trochu neznepokojovalo.
„Som rada, že ste tu, slečna Donalová. Ktorý z vašich priateľov váš zdržal v posteli tentoraz?“ zaironizovala a celá trieda vybuchla do rehotu.
„Dostala som defekt. Preto meškám.“
Učiteľka našpúlila pery a smrkla. „Aby sa nestalo, že o niekoľko mesiacov uvidíme aj pozostatky tej nehody,“ odvetila a mne neušlo, ako Anna Donalová zagúľala očami a praskla bublinu zo žuvačky.
O modelke, akú zo seba robila, bolo známe, že strieda partnerov ako špinavé ponožky. Vždy prišla s menom nejakého iného, len aby sa pochválila. Pre mňa bola však iba fiflena, ktorá zo seba robila to, čo nebola.
„A čo pán William? Ten má dnes tiež sexuálne či postmenštruačné voľno?“
„Umrela mu mama,“ odvetil jeden zo spolužiakov, Harry, a v triede nastalo hrobové ticho.
Rozbúšilo sa mi srdce. Pocítila som súcit a žiaľ. Vedela som, aké je prísť o člena rodiny a prišlo mi ho ľúto. Pozrela som sa späť na učiteľku, ktorá prehovorila o niečo citlivejšie a rozdala nám písomky.