Devět dní

Od prvých strán som sa do deja zahryzla. Doslova! Ťažko sa mi tento prepracovaný svet odkladal bokom kôli povinnostiam. Zžila som sa s príbehom. Protoles,turopalmy, vakožížaly, vookovia… proste fascinujúci svet, ktorý vám občas naženie aj zimomriavky. Presne tie som mala zo záhadnej Ružovej búrky. Je to nebezpečný atmosférický jav,pri ktorom dochádza k purpurovým bleskom. Tieto blesky sú smrteľné a nikto nevie čo búrku spôsobuje. V Citadele vládnu "kněží" náboženský fanatici(?)a ľud sa musí držať veľmi prísnych pravidiel. Na poraidok dohliada armáda. Byť vojakom je pre každého veľká časť a každá matka si toto privilégium želá pre svojho syna."Jestřáby" sú oddiel najlepších mužov armády. A práve muž z tohto oddielu, Lee Parker,dostane za úlohu priniesť povstalkyňu Seru Trantorovú pred Konsilium. Potrebujú sa zbaviť povstalcov, aby nenarúšali ideológiu, ktorú vnucujú Citadelčanom. Povstalci žijú v bezpečí opustenej vodnej elektrárne za hranicami hustého protolesa. Medzi týmito dvoma skupinami vládne neustály boj. Kto by si bol pomyslel, že ak sa hlavný hrdinovia (opačného pohlavia) ocitnú v uzavretej jaskyni,aj keď zvádzajú medzi sebou súboje a vládnu tu predsudky, že v príbehu nevznikne romantická linka. V akejkoľvek knihe je to pre mňa prirodzený vývin udalostí. Izolovaný muž so ženou...to nikdy nie je len tak… Mne osobne sa veľmi páčila romantická linka a nemám najmenšie výhrady. Veľkým plusom bolo striedanie uhlu pohľadu Sery a Leeho. Takže sme mali možnosť nazrieť ako do duše jedného,tak druhého. Obaja zvádzali vnútorný boj,mali vlastnú vieru v niečo… Výstižné boli útržky(popisky) rozhovorov a televíznych vysielaní na začiatku každej kapitoly. Kniha od začiatku do konca písaná veľmi čtivo bez hluchých miest. Plno očakávaných aj neočakávaných zvratov. S čistým svedomím by som túto knihu zaradila medzi svetovú sci-fi\ dystopickú literatúru. Od teraz má Strachotová novú fanynku! A veľmi sa teším na ďalšie časť s názvom Devět nocí.