Text

Obsah knihy: Text

Jedna vražda, jeden smartfón,
niekoľko dní požičaného života.

Dvadsaťsedemročný Iľja sa po siedmich rokoch strávených vo väzení vracia domov. Odlúčenie od okolia mu celý život prevrátilo naruby. Odcudzil sa kamarátom, opustila ho priateľka a pár dní pred príchodom prišiel dokonca o matku. Hnaný pocitom nespravodlivosti a falošného obvinenia sa odhodlá až na vraždu policajta Piotra Chazina, ktorý ho dostal za mreže, keď mu pri razii podhodil balíček s drogami. A tu sa celý príbeh začína.
Iľja sa zmocní jeho smartfónu a predstiera, že je niekto celkom iný. Cez mesendžery, esemesky a maily udržiava mŕtveho policajta pri živote, len aby sa mu podarilo dotiahnuť drogový obchod, ktorý Piotr Chazin rozbehol. Potrebuje totiž peniaze na mamin pohreb a na to, aby sa dostal z krajiny.
Študuje Piotrov spôsob komunikácie, nadviaže kontakt s jeho priateľkou, rodičmi, vyhýbavo odpovedá na otázky nadriadených. Čoskoro sa však pristihne, že dvojrozmerné postavy zo správ sa menia na plastické osobnosti, ktoré majú svoje pocity, problémy a túžby. Hranice medzi Iľjom a Piotrom sa postupne stierajú.
Autor postapokalyptickej série Metro Dmitry Glukhovsky tentoraz rezignoval zo žánru sci­ fi a presunul sa do mrazivej, neprikrášlenej súčasnosti Ruska plnej kriminality, korupcie a nenaplnených snov.
Na pozadí tragédie jedného života sa črtá naliehavá otázka o úlohe technológií v živote človeka.

Z ruského originálu Tekst (vydavateľstvo ACT, Moskva 2017)
preložil Martin Sliz.

Odkazy

• Zabije policajta, ktorý ho dostal za mreže

Ukážky z knihy

„Mladý pán!“
Okamžite poslušne zastal. Ako ho spoznali? Podľa farby pokožky? Podľa zhrbenej chrbtice? Podľa sklonenej hlavy? Sú ako psy, ktoré zacítia zviera?
„Poďte sem. Doklady.“
Podal im občiansky preukaz. Nalistovali miesto trvalého pobytu, zacmukali.
„Odkiaľ sa vraciate?“
Zaklame alebo povie pravdu? Možno to nebudú kontrolovať. Bol… Bol kdesi. Oddychovať. U babky. Na služobnej ceste. Ako by zistili, že nehovorí pravdu?
„Z výkonu. Trestu.“
„Potvrdenie o prepustení.“
Odrazu sa s ním bavili celkom iným tónom. Panským.
Podal im potvrdenie. Poručík sa s ním otočil, čosi zamrmlal do vysielačky a vypočul si, čo mu odmrmlali späť. Iľja stál mlčky, nehádal sa. Všetko mal v poriadku. Trest si odkrútil od prvého do posledného dňa. Na podmienku ho prepustiť odmietli.
„Prevychovalo vás to, Iľja Ľvovič?“ poručík sa k nemu napokon obrátil, ale potvrdenie mu nevrátil a z nejakého dôvodu ho preložil napoly.
Moskva mizla v diaľke za jeho chrbtom, zmenšovala sa, nebo nad ňou strácalo hĺbku a skrúcalo sa. Hukot ľudí a rev automobilov postupne stíchli. Moskvu vytlačilo poručíkovo brucho, jeho fľakatý hrudník, jeho ksicht. Iľja vedel, že mu nič neurobí. Stačilo ho len nechať, nech má pocit moci. Potom ho to prejde a Iľja bude môcť ísť ďalej. Toto bol skutočný dôvod, prečo tu ten poručík stál, prečo sa dal k policajtom.
„Presne tak, pán poručík.“