My verzus vy

Kniha s názvom My verzus vy vás opäť vezme do hokejového mestečka a prezradí ďalšie osudy jeho obyvateľov.

Príbeh sa opäť točí okolo hokeja. HC Medveďovce hrozí zánik, pretože väčšina sponzorov, aj hráčov odišla do susednej Zubrovky. Sčista jasna sa objaví nenápadný politik, ktorý svojimi kontaktmi nájde sponzora, trénera, aj chýbajúcich hráčov. A hoci to vyzerá akoby chcel spraviť niečo pre mesto, nikto netuší, že práve on rozdúchava nenávisť medzi jeho obyvateľmi. Vyhrážky aj nenávistné odkazy sú na dennom poriadku.

Niektoré dievčatá si dospelosť nevyberajú, je im nanútená.

Tak ako to bolo aj pri Medveďovciach, aj táto kniha nie je iba o hokeji. V prvom rade je o medziľudských vzťahoch. O tom, ako si môžu ľudia v malom meste pomôcť, ale aj o tom, ako sa môžu ľahko znenávidieť. Ak ste čítali Medveďovce, ktorá postava vám bola najbližšia? U mňa to bol Benji. Práve v pokračovaní knihy vychádza jeho postava do popredia. On je ten, kto bude milovaný aj zatracovaný, obdivovaný aj zosmiešňovaný. Autor sa nám snaží cez postavy ukázať aké zraniteľné môže byť manželstvo a ako ľahko môžeme prísť o vzťah s deťmi. Len preto, že sa ženieme za niečím, čo nás možno ani nenapĺňa a čas na rodinu je v úzadí. Všetky aktivity s deťmi odkladáme na zajtra a môže sa ľahko stať, že zajtra už nebude.

Čo sa vyžaduje od dobrého rodiča? Nie veľa. Iba všetko. Úplne všetko.

V tejto knihe je oveľa viac vidno, ako funguje politika a mnohým to určite otvorí oči. Pretože nielen v Medveďovciach je politik, ktorý hľadí iba na svoje záujmy a donúti ľudí hrať jeho hru, z ktorej nikto okrem jeho samého nevyjde bez následkov.

Najväčšia lož, ktorú Peter nahováral sám sebe, je tvrdenie, že hokej a politika spolu nesúvisia. Práve naopak, iba s tým rozdielom, že keď politici preferujú nás, nazývame to spolupráca, ale ak majú iného favorita, vidíme za tým korupciu.

Na začiatku knihy autor píše, čo sa v príbehu odohráva. A tým, že netušíte, komu sa ktorá vec prihodí, tak nemáte inú možnosť, iba čítať. To platí aj pre samotné kapitoly. Keď vám na konci kapitoly napíše slová ako napríklad: Je naozaj veľmi ťažké kritizovať ju za to, čo sa onedlho stane. No zároveň veľmi ľahké. Jednoducho musíte vedieť, čo sa onedlho stane a čo daná osoba spraví. Toto ma na jeho spôsobe písania baví najviac a zároveň najviac rozčuľuje. Pretože v tom momente nemôžete prestať čítať , hoci ste si povedali, že dočítate kapitolu a idete robiť niečo iné.

Mne sa kniha veľmi páčila. Hoci pribudli nové postavy, tak základ zostal a rozvíjal sa ďalej. Ja som si postavy v prvej knihe veľmi obľúbila a bolo mi ľúto, keď vtedy kniha skončila. Pri tejto som sa k nim s radosťou vrátila. Opäť som naplno prežívala ich osudy. Straty ma zasiahli, zraňujúce slová zaboleli a po každej bitke som aj ja pozerala, či nemám modriny. Párkrát som sa s chuťou zasmiala, ale častejšie som mala slzy na krajíčku. Občas som zavrela knihu so slovami: To snáď nie!!! 

Ak sa bojíte, že si nebudete už pamätať súvislosti z prvej knihy, nemusíte sa obávať. Autor nám postupne osviežuje spomienky. Dokonca si myslím, že keby niekto siahol iba po knihe My verzus vy, tak by netápal a rýchlo by sa s mestečkom zžil.

Ak sa vám páčila kniha Medveďovce, tak sa vám bude páčiť aj jej pokračovanie. Prežite osudy obyvateľov hokejového mestečka spolu s nimi.

Recenzovala: Dominika Štefčíková
https://drominickacita.sk/2018/11/01/my-verzus-vy-fredrik-backman/