Podstata zla - Temný thriller z prostředí Dolomit

Prosim prehryzte sa tym otrasnym uvodom. Zaciatok je ozaj strasny a sama som mala chut asi do 40-50 tej strany knihu zavriet. Ale...mavate niekedy pocit ze musite citat aj ked kniha stoji zanic? Ja som ho mala a tak som skusala. Este kusok. Este par stran. Potom prisiel zlom a mala som problem vobec z pismen spustit oci. Prebal taky ze by som o nu v knihkupectve ani nezavadila. Och aky paradox !!! Som nadsena. Neviem preco ale tato kniha sa mi vryla pod kozu. Pritom nieje ani akcna ani extra krvava. Sala z nej nieco temne, zvlastne. Mozno je to prostredim, naozaj asi po prvykrat neviem presne popisat svoje dojmy, neviem to vysvetlit. Po zvladnuti uvodu sa dostanete k hlavnej podstate pribehu. Masaker v Bletterbachu. Roklina, v ktorej otrasnou smrtou zahynuli 3 mladi ludia. V spomienkach sa k nemu vracia svokor Jeremiasa (nedajte sa odradit menom, nic biblicke v pribehu nenajdete) - chlapika ktory sa zotavuje z nehody vrtulnika horskych zachranarov ktoru on ako jediny prezil. Trpi depresiami, zlymi snami, nevie zvladnut to ze on zije. Otrasie sa az po vypocuti pribehu ked v nom dozreje novy ciel. Zistit o masakri viac. Napisat knihu. Najst vraha... Autor je jednoducho skvely. Tak akosi inak opisuje ludi, ich pocity, ciny. Tak akosi viac som to vsetko prezivala. Nic podobne sa mi este pri knihe nestalo. Pomalicky naozaj pomalicky Jeremias sklada davnu skladacku. Patra, sam takmer pride o rodinu, o dceru no nevie sa zastavit. Ide si za svojim cielom bez ohladu na dosledky. Ja som sa podobne nevedela zastavit v citani. Pribeh je riadne posplietany, ukazuju sa rozne varianty, moznosti, jednou z nich je i akysi pradavny predok pavuka, ktory preziva v dolomitskych jaskyniach. No pozor - ziadne scifi, iba drsna realita. Zima, prostredie, ludia, minulost - to vsetko hralo v prospech zvlastna, tajomna. Zaver? Perfektny. Prekvapenie na poslednych strankach. Ja som taka nadsena ze neviem ci zaspim. Zato presne viem o com sa mi dnes bude snivat...

páčil sa mi štýl písania autora, mala som popis akoby som sedela oproti hlavnej postave a ona rozprávala príbeh... chvíľami som sa bála zavrieť oči, nakoľko fantázia urobila svoje, a ja som takmer uverila tomu, že je to príbeh podľa skutočnej udalosti. preto túžba vedieť ako to skončí bola silnejšia než strach... malo to grády :)