Právo na život

Fiona celý svoj život zasvetila práci. Dopracovala to až na sudkyňu vyššieho súdu, kde jej častokrát na stole pristanú prípady, ktorými by sa mnohí možno ani zaoberať nechceli. Rozhoduje tak o živote ale aj smrti. Jedného dňa dostane prípad mladého chlapca krátko pred svojou plnoletosťou, ktorý trpí na leukémiu. Skrze svoju vieru, však on a aj jeho rodičia odmietu dôležitú súčasť liečby, ktorá ho môže zachrániť a bez ktorej zaručene zomrie. Nemocnica žiada súd o rozhodnutie a Fiona sa tak stretáva s inteligentným mladým mužom, o ktorého živote musí do 48 hodín rozhodnúť. Okrem tohto prípadu sa však okrajovo dozvedáme aj iných “sporoch”, v ktorých Fiona musela zastávať katovu ruku a spoznávame tak rôzne životné príbehy, o ktorých dúfame, že nikdy nebudeme musieť byť ich priamou súčasťou. Hoci sa k nejakým záverom prostredníctvom postavy sudkyne dostaneme, primárne tieto výstupy nie sú morálnym ohodnotením alebo zhodnotením, alebo aspoň ja som z nich tento pocit nemala. Príbeh vynára otázku práva na život v zmysle voľby pokračovať alebo nepokračovať vo vlastnom, či zverenom živote vzhľadom na zdravotné komplikácie a poväčšine stavia proti sebe medicínske a morálne aspekty liečby a (ne)záchrany života verzus silnú vieru. Môže sa na prvý pohľad zdať, že sa jedná o knihu pojednávajúcu o veľmi aktuálnej téme potratov, ale nie je to tak. Napriek tomu, že McEwan celkom na city hrajúc postavil do role “obetí” deti, všetko sú to už narodené a živé osobnosti, takže sa nepúšťa do tejto roviny kontroverzie. Kniha je rozsahovo kratšia, no veľmi hutná. Obsahuje málo dialógov a celý text je akousi rozpravou, opisom či úvahou v jednom. Silná a tažká téma, hodná zamyslenia a diskusie. Určite odporúčam a ja som presvedčená, že rozhodne siahnem aj po ďalších McEwanovych dielach.