Lišiak Pax

Zvieratá. Tvory, ktoré majú v sebe často viac citu, ako my ľudia. Naši najlepší priatelia, naši spoločníci.
Lišiak Pax sa narodil, ako každá líška. Mal okolo seba kopec súrodencov a mamu, ktorá ich chránila. Všetko sa však rýchlo pokazilo a Pax sa čoskoro stal jediným živým členom rodiny. Objavil ho chlapec, ktorý takisto prišiel o niekoho koho ľúbil a ktorý potreboval dostávať lásku. Bol to Peter. Peter sa ujal Paxa a už od začiatku sa z nich stali nerozluční priatelia. Pax cítil, keď bol Peter smutný a bol mu vždy nablízku. Peter zas dokázal dať Paxovi pocit domova, bezpečia a naučil ho dôverovať ľuďom. A potom prišla vojna.

V ťažkých časoch by mali priatelia obzvlášť držať spolu, no lišiak a chlapec sa rozdelia. Peter vypustí Paxa do voľnej prírody, pretože mu to prikáže otec, no zároveň mu sľúbi, že Pax bude v bezpečí. Peter ide bývať k starému otcovi a Petrov otec? Ten si plní jeho povinnosť, ako to často nazýva. Ide do vojenskej služby.
Ako si Pax odrazu zvykne na život bez ľudí? Celý čas bol kŕmený, bol zvyknutý byť v teple a predovšetkým v spoločnosti Petra. Zrazu sa však nachádza v lese, Peter je v nedohľade a je úplne sám.

Lišiak Pax je knižka, ktorú som si jednoducho musela prečítať. Veľa ľudí sa ma pýtalo, či to nie je len tak náhodou rozprávka pre deti a podobne. Takto... Aj John Boyne predsa píše pre deti, pričom odkaz v nich nájde najmä dospelý, no nie? Vedela som, že s Paxom to bude rovnako. Veľmi som sa na to tešila, aj keď som vedela, že niečo z toho, čo mi naservíruje autorka mi celkom iste zlomí srdce. Je úplne jedno, že príbeh o lišiakovi je taký útly a prečítate ho na posedenie. Knihy nemusia mať stovky strán, aby odovzdali nejaké posolstvo. Tu sa to krásne ukazuje. A na základe tohto obdivujem  autorku. Krátkym príbehom dokázala v čitateľovi vyvolať každý druh emócie, dokázala tam vložiť mnohé príbehy, mnohé udalosti a i tak sa jej podarilo, že príbeh nepôsoboí uponáhlane.

Štýl Sarah Pennypacker mi výborne sadol. A za obrovskú prednosť knižky považujem aj prekrásne ilustrácie, ktorý vytvoril Jon Klassen. Určite si skúste na internete pozrieť jeho tvorbu. Jeho ilustrácie sú výnimočné. Dokážu vo vás vyvolať hrejivý pocit a nedokážete sa na ne vynadívať. Akoby hovorili svoj vlastný príbeh... V Paxovi taktiež navodzovali krásnu atmosféru a hovorili aj to nevypovedané. Jeho tvorba si doslova ukradla kúsok môjho srdca.

Pokiaľ ide o príbeh samotný, tak mu nemám čo vytknúť. Od začiatku som vedela, že sa mi to bude páčiť. Nebol to žiadny risk, skúšanie nového, skrátka som to cítila v kostiach. Milujem príbehy, ktoré sú písané pre deti, no ponúknu toho viac každej vekovej kategórii. Či už John Boyne, C.S.Lewis alebo Sarah P., všetkým trom sa vo mne podarilo vyvolať... niečo. Tým, ako je to detsky písané to na mňa pôsobí oveľa citlivejšie. Detskí hrdinovia neriešia milostné trojuholníky, či akčné boje. Častokrát sa však zamýšľajú nad vecami podstatnými. Nad tými, ktoré "dospeláci" prehliadajú a nepozastavujú sa nad nimi, no častokrát sú to tie najdôležitejšie prvky života. Nebojujú s monštrami, no bojujú s bežným životom. Stávajú sa hrdinami bežného života a práve tá krása v jednoduchosti má svoje obrovské čaro.

Príbeh o Paxovi sa veľmi rýchlo stal jedným z mojich najobľúbenejších. Páčila sa mi na ňom každá jedna maličkosť. Milujem aké rozmanité postavy sa tu nachádzajú a koľko právd sa ukrýva medzi riadkami. Zbožňujem, aké životné príbehy sem autorka zakomponovala a naozaj milujem Petrovu púť. Pri uvažovaní o prečítaní Paxa naozaj neváhajte. Nemáte tu čo stratiť. Je to kratunké a priame. Nemusíte sa báť, že ste na to príliš starý, pretože ako som už vyššie spomínala. Je to pre každú vekovú kategóriu. Ja osobne rozhodne odporúčam! Bolo to výnimočné a prekrásne. Chcela by som vedieť viac... Viac o živote Petra a Paxa, no páči sa mi, že si ich životy môžem v predstavách tvoriť sama.