Skôr než odídeš

Počas života človek prežije rôzne chvíle, ktoré mu nie sú po chuti a ktoré by najradšej zo svojich spomienok vymazal. Zoe a Ed to nemali vo vzťahu jednoduché a prešli si rôznymi prekážkami, problémami či nezhodami. Aj napriek tomu ale vždy kráčali spolu jedným smerom. Po rokoch sa v ich živote vystriedalo všetko – láska, šťastie, hádky, zúfalstvo i zmierenie, a zdá sa, že ich krásnej budúcnosti už nič nestojí v ceste. V jeden deň však Ed zahynie pri tragickej nehode a Zoe tomu nedokáže uveriť. Dala by čokoľvek za to, aby mohla vrátiť čas a zmeniť ich osud. A potom sa niečo naozaj stane – Zoe sa vráti späť v čase, netušiac, či to, čo sa jej odohráva pred očami, je naozaj skutočné. Je však možné zmeniť to, čo sa už raz stalo? Tak či onak ale dostáva možnosť prežiť ešte raz ich spoločné momenty a povedať Edovi to, čo mu povedať nestihla.

"Mala som byť šťastná, že som napravila škody, a tešiť sa, že sa to konečne medzi nami zmení. Neubránila som sa však obavám, že sa to môže skončiť ako predtým a napriek mojim pokusom pôjde všetko ako v minulosti. Že nakoniec Edovi opäť ublížim."

Skôr než odídeš je debutom anglickej spisovateľky Clare Swaftmanovej, ktorá je na Slovensku a takisto aj vo svete pomerne neznámou autorkou. Keď som však čítal túto knihu a niekomu o nej povedal, často som sa stretol s tým, že si ľudia zamieňali Skôr než odídeš s Ak zostanem (Zostaň so mnou), ktorá pochádza z pera Gayle Formanovej a ktorá zároveň patrí medzi moje obľúbené autorky. A práve vďaka tejto podobnosti som sa ku knihe dostal aj ja. Okrem názvu ma zaujala aj jednoduchá obálka, a preto som sa rozhodol dať knihe šancu. Spočiatku som však netušil, že hlavná dejová línia príbehu bude založená na akomsi návrate v čase. Kniha totiž nie je zaradená do kategórie fantasy, a preto mi to bolo čudné. Neskôr som ale všetko dobre pochopil a oceňujem pomerne originálny námet autorky aj napriek tomu, že ide o debutový román.

Autorka potrebovala určitý čas, pokým sa dejová línia rozbehla. Na druhej strane však musím pochváliť dobrú organizovanosť príbehu a takisto aj jednotlivých myšlienok, ktoré vkladala do svojho románu. Ďalším faktom, ktorý som ocenil, bolo chronologické usporiadanie jednotlivých udalostí, ku ktorým sa Swatmanová v kapitolách príbehu vracala. Práve preto nebolo potrebné nad "presunmi v čase" príliš rozmýšľať a takisto nepôsobili ani chaoticky. Čo však knihe musím vytknúť, sú hluché miesta, ktorým sa autorka nedokázala vyvarovať. Síce mal príbeh pomerne rýchly spád, boli v ňom miesta, pri ktorých som sa nudil a ktoré by bolo z knihy vhodné vyškrtnúť. Záver príbehu ma však prekvapil a ocenil som najmä fakt, že sa autorka neuchýlila ku klišé.

"Pozorovala som svoj obraz v zrkadle, ako sa zahmlieval a črty sa postupne rozmazávali. Bolo to po prvý raz v ten deň, čo som bola chvíľu sama a uverila, že naozaj budem šťastná."

Celkovo možno Skôr než odídeš označiť ako príjemné oddychové čítanie, ktoré síce neprináša dychberúci príbeh, s ktorým by ste sa nikdy predtým nestretli, no i napriek tomu vám spríjemní voľné chvíle. Mňa čítanie tohto románu bavilo, a aj keď mal zopár nedostatkov, rozhodne neľutujem, že som sa k tejto knihe dostal. Blíži sa dovolenkové obdobie a aj toto je jedna z oddychoviek, ktorá by vo vašej knižnej výbave nemala chýbať. Prajem pekné čítanie! :-) 

Recenzoval: Dominik Petriska

Bol horúci deň a jasné slnko ostro kontrastovalo s pochmúrnou atmosférou. Zoe s bledou bezvýraznou tvárou vyliezla z čierneho auta a na vratkých nohách kráčala k nízkej tehlovej budove. Jej matka Sandra za ňou pobehla a chytila ju pod pazuchu.

Zoe a Ed tvorili pár dlhé roky. Veľa si toho preskákali, no ich vzťah škrípe. Do ich života však vstúpi osud a Ed zomiera. Zoe je zničená a po tom, čo sa buchne do hlavy, sa zobudí o 20 rokov mladšia, v deň, keď sa zoznámila s Edom. Dostala šancu niečo napraviť? Zoe sa vracia na rôzne miesta v rôznych časoch, vždy v nejaký dôležitý moment, ktorý s Edom prežili. Podarí sa jej niečo zmeniť?

Skôr než odídeš je citlivá sonda do vzťahu dvoch ľudí. Pozeráme sa na pár mladých ľudí, ktorí musia prejsť mnohými problémami, ale vďaka svojej vzájomnej láske to všetko vždy zvládajú. Niekedy je to ťažšie, no vždy sa snažia to kvôli sebe vyriešiť.

“Uvažovala som nad možnosťami, čo zmeniť. Bolo ich veľa.”

Po Edovej smrti dostane Zoe neuveriteľnú šancu – môže ho znova vidieť, prežiť s ním krásne dni, ale aj tie horšie. Osud sa jej snaží čosi naznačiť. Že nič nie je také zlé, ako sa na prvý pohľad zdá a že druhá šanca občas zmení maličkosť, ktorá stačí na väčšiu vec.

Téma cestovania v čase ma vždy fascinovala. Občas si želám aj ja vrátiť čas, spraviť niečo inak. No bolo by to lepšie?  Dá sa minulosť vôbec zmeniť? Clare Swatmanová sa s touto myšlienkou snažila celkom pohrať, no na môj vkus do toho nedala všetko, čo sa dalo. Rozčuľovalo ma, že Zoe trvalo strašne dlho, kým sa vôbec odhodlala niečo meniť a že sa tie dni snažila prežiť tak, ako ich prežívala predtým. Tému cestovania v čase autorka poňala trošku povrchnejšie, alebo lepšie povedané, pozerala sa na ňu jedným smerom. Rozoberá iba vzťah Eda so Zoe, teda môžeme nahliadnuť do ich súkromia a odhaľujeme, ako to medzi nimi fungovalo. Clare sa hlbšie nezaoberá primárnym cestovaním v čase, ako by to celé mohlo fungovať a ovplyvňovať prítomnosť či budúcnosť. Tá sci-fi stránka veci mi tam trochu chýbala, kvôli tomu je táto kniha takmer obyčajným romantickým príbehom. No napriek tomu je tento príbeh veľmi pekný. Preto ak hľadáte knihu o cestovaní v čase, toto nie je to pravé orechové, ale ak si chcete prečítať citlivý román o krehkosti vzťahov, určite siahnite práve po tejto knihe.

“Stála som pred zrkadlom a študovala svoju tvár. Vlasy som mala svetlé, nakrátko ostrihané a s rovnou ofinou.”

Zoe sa musí nechať, že sa ako vrátená v čase vedela správať naozaj dospelo a zrelo, všetko to brala s prehľadom, rozumne, niektoré chvíle si vedela užívať práve preto, že vedela, čo príde, niektorým udalostiam sa jej podarilo vyhnúť kvôli jej vedomiu, čo jej správanie v minulosti spôsobilo. Takže sa naozaj správala ako 38 ročná žena v tele dvadsiatničky. Toto bolo veľmi reálne, za čo autorke tlieskam, pretože psychologické vykreslenie postavy zvládla výborne.

Na Eda v minulosti som sa veľmi tešila. Bola som zvedavá, čo za osudového muža to bolo. A bol to presne ten typ, čo vám dokáže zlomiť mladé srdce, avšak nie tou prvoplánovou cestou, ale pôsobil naozaj veľmi reálne a živo. Takého Eda pozná väčšina z nás. Bol to naozaj dobrý chlap, obetavý, citlivý a bolo veľmi vidno, že Zoe naozaj miluje, lebo v opačnom prípade by sa v niektorých situáciách zachoval inak. To sa mi na ňom najviac páčilo. Tá jeho vnútorná krása a sila.

“V ten večer sme išli spať neskoro, jednak preto, lebo sme sa celý večer rozprávali, a jednak preto, lebo som sa bála, čo sa stane, keď zaspím.”

Neviem prečo, Skôr než odídeš mi veľmi pripomína knihu Predtým ako som ťa poznala. Je tam tá podobná atmosféra a pre mňa trošku sklamanie, pretože aj napriek tomu, že to všetko bolo strašne krásne a citlivé, nerozložilo ma to natoľko, ako by mohlo. Koniec som predvídala, a asi budete aj vy, no aj napriek tomu mi po líci skanula slza, bola som úprimne dojatá. Niektoré veci by som napísala inak, ale aj tak to bola jedna z nadpriemerných kníh, ktorá stojí za prečítanie.

Odporúčam všetkým romantikom, ktorí túžia zmeniť niečo vo svojej prítomnosti.

Recenzovala: Zuzana Hnátová
https://zuzankavkrajinezazrakov.wordpress.com/2017/05/16/recenzia-skor-nez-odides/