Za náprstok šťastia

Šťastie je, keď máš niekoho, kto ťa potrebuje. Kto ťa pochopí aj v tých horších dňoch, podporí v ceste za úspechom a neutečie pri prvom probléme.

Karolína žije v nefunkčnom manželstve s Adamom. Ich problémy sa začali odhalením synovej diagnózy, s ktorou sa jeho otec nevie zmieriť, a tak si všetku svoju zlosť ventiluje na manželke. Brutalita či bitky sú čoraz častejšie a intenzívnejšie, pričom Karolína znáša Adamove útoky len kvôli synovi. Do života sa jej však zamieša bývalý spolužiak Jaro, ktorý jej chce pomôcť, i keď sám má problémy s manželkou a postihnutou dcérou. Keď mladá žena skončí na chirurgii, niečo sa v nej zlomí a odchádza aj s malým Adamkom k Jarovi, ktorý jej poskytol útočisko. Adam sa však svojej manželky len tak ľahko nechce vzdať. Ako sa Karolína rozhodne? Dá prednosť svojmu dieťaťu alebo si ukradne kúsok šťastia aj pre seba?

Eva Dedinská sa v svojej tvorbe venuje prevažne ženám a v románoch rozoberá ich životné problémy. Inak tomu nie je ani v jej novinke, ktorú by som označila ako priemernú knihu, v ktorej je rozpracovaná úplne všedná zápletka. Autorka však do nej vložila tému, o ktorej sa tak často nevraví, vďaka čomu román nabral iný smer a už od začiatku je v ňom cítiť veľkú emotívnosť. Autorka s ľahkosťou rozobrala vnútorné rozpoloženie ženy, ktorá sa zmieta medzi tyranským manželom a autistickým synom. Čitateľ tak má možnosť nahliadnuť do rodiny, kde je autizmus skrývaný a pre otca predstavuje veľkú hanbu. Naopak – matka bojuje za synov lepší život, ale na druhej strane je vystavená fyzickým útokom manžela. V diele sa tak bijú dve ťažké témy a autorka sa ich snažila prostredníctvom svojej knihy čitateľom priblížiť.

„Karolína vyskočila zo stoličky a prebehla ku kuchynskej linke. Soľničku postavila pred manžela. Skontrolovala stôl. Hádam na nič nezabudla. Nerada by dostala ďalšiu ranu. Líce jej po Adamovom údere navrelo, v oku jej pulzovala tupá bolesť.“

Kniha sa číta veľmi ľahko a plynulo. Autorka nezanedbala ani opisy, ktoré pôsobia upokojujúco, a aj napätie sa strieda s pokojnejšími pasážami. Jednoduchá dejová línia nesie v sebe aj dramatickejšie prvky, ktoré sú príjemným oživením knihy. V románe je viac postáv, ale je im poskytnutý dostatočný priestor, vďaka čomu k nim čitateľ rýchlo pocíti sympatie či antipatie.

Dej je po niekoľkých stranách predvídateľný a to v momente, keď do Karolíninho života vstupuje Jaro. Tento fakt mi vôbec nevadil, keďže kniha má romantický podtón a v závere som očakávala pozitívne zakončenie. Oveľa zaujímavejšie bolo čítať, ako sa hlavná ženská postava pasuje s chorobou syna. Autorka sa usilovala vykresliť neľahkú situáciu ženy, ktorá má v porovnaní s matkami zdravých detí oveľa vážnejšie problémy.

„Adamko prekvapenia a darčeky nechápe tak ako ostatné deti. Darčekové balenie v ňom nevzbudí nijaký záujem. Vidí iba škatuľu a škatuľa je pre autistu iba škatuľa. Aj keby v nej bola zabalená jeho psia kamarátka, Adamko by sa balíka ani nedotkol.“

Prostredníctvom jednoduchých dialógov sa dokážete vcítiť do kože matky chorého dieťaťa, no takisto sa dozviete, ako treba k takému dieťaťu pristupovať. Autorka znova stavila kartu na bohatú slovnú zásobu, a tak udržiava čitateľa v miernom napätí až do úplného záveru.

Za náprstok šťastia odporúčam ako ľahké a príjemné čítanie. Pre všetky ženy, ktoré takisto bojujú o svoj kúsok šťastia. Niekedy netreba čakať do poslednej chvíle, ale prijať pomocnú ruku a navždy sa tak zbaviť ťažkého balvana, ktorý nám nedovolí dýchať.

Recenzovala: Simona Rošková
http://plutonium.sk/2016/za-naprstok-stastia/