Táto séria je niečím veľmi výnimočná. Boli chvíle, keď ma jej čítanie až tak nebavilo, no predsa som musela pokračovať, pretože celý autorkin svet, pretkaný záhadami a krvavými tajomstvami, potreboval mať nejaké uzavretie a zároveň aj vysvetlenie. Tieto záhady ma udržali pri čítaní až do konca.
Z Kelsei sa v záverečnej časti stáva zajatec Červenej kráľovnej. Trpí v jej paláci bez zafírov a bez moci, ktorú jej poskytujú, takže nemá ani možnosť pokúsiť sa o útek. Postupne si však začne uvedomovať, že nejaká časť mágie v nej predsa len zostala – tá časť, ktorá jej ukazuje minulosť.
Kniha je rozdelená na dve línie – prvá sa zameriava na udalosti v Kelseinej dobe a tá druhá sa sústreďuje v minulosti okolo Katie, Rowa a Williamovho syna.
Veľmi ma zaujímalo, ako sa autorke podarí prepojiť všetky kúsky skladačky dokopy tak, aby jej svet dával zmysel. Vytvorila si naozaj komplexnú zápletku, premyslenú od začiatku do konca. Niekde som však raz čítala, že autorka pôvodne uvažovala iba nad dvomi časťami, ale potom to rozšírila. Ak sa mám priznať, niekedy sa mi zdalo, že tie dve časti by boli akurát tak dosť. Kniha Osud Tearlingu sa zo začiatku veľmi vliekla. Čítala sa síce výborne a chápala som, prečo sú všetky tieto veci pre vyvrcholenie deja dôležité, no napriek tomu sa tam toho až tak veľa nedialo. Prvá polovica knihy mala ťažisko hlavne v rozhovoroch a v mnohých uhloch pohľadov.
Nevieme sa zbaviť chýb, ani keď dúfame v raj na zemi, a tak plánovať novú spoločnosť bez toho, aby sme vzali do úvahy ľudskú povahu, znamená odsúdiť ju hneď na začiatku na zánik.
Vôbec mi neprekážalo, že kniha mala veľa postáv, čo ma už však tak nenadchlo, bolo spomínané množstvo pohľadov. Niektoré sa mi zdali zbytočne natiahnuté, obsahovali priveľa nepotrebných myšlienkových pochodov a opisov. V tomto zhluku postáv sa mi akosi neustále strácala tá najdôležitejšia, hlavná – Kelsea. Mrzelo ma, že keď som zo všetkého najviac chcela čítať o protagonistke alebo o Katie, tak som si musela počkať niekedy aj dobrých štyridsať strán, kým som sa k nim prebojovala. Na jednej stránke patrí autorke môj obdiv za to, ako osudy postáv prepojila, no na druhej strane, polovica z nich si ma ani trochu nezískala.
Mám dojem, že v tejto časti bol môj postoj ku každej postave akýsi chladnejší. Zaujímalo ma, čo sa bude diať, no tušila som, že by nebolo správne príliš sa naviazať na niektorú postavu, pretože autorke nerobilo problém nechať ju umrieť. Väčšiu šancu som mala predvídať udalosti v Game of Thrones ako v tomto, a to pravdepodobne spôsobilo, že som si radšej držala odstup.
Kniha dosť narušila aj všetko to tajomstvo, ktoré sa točilo okolo Červenej kráľovnej. Jej postava ma v tejto časti sklamala. V prvých dvoch častiach v podstate pôsobila ako hlavný záporák, zdalo sa mi, že je to jedna z najdôležitejších postáv, no v tretej časti si to akoby autorka rozmyslela, spravila z Červenej kráľovnej slabú a bezvýznamnú ženu, ktorá dosť nenápadne zapadla do zápletiek príbehu a to bolo všetko. Pripadalo mi to, že prvé dve časti príbehu sa riadili úplne iným konceptom ako táto posledná.
ZOBRAZIŤ UKÁŽKU