Spoveď

Pre mňa osobne jedno z najväčších knižných sklamaní poslednej doby. Čítal som tú knihu osem mesiacov, pomedzi to som prečítal asi šesť ďalších a v podstate som sa k Spovedi vracal iba preto, lebo nezvyknem knihu odložiť skôr, než ju prečítam. Veľmi priehľadná honba za lacnou senzáciou, čo mi v prípade vydavateľstva, v ktorom kniha vyšla ale nepríde ako nič nezvyčajné. Autor mi je na jednej strane veľmi sympatický, že išiel s kožou na trh, aj keď predpokladám, že to nebolo za pekné Evitine oči, na druhej strane, jeho štýl písania je mizerný a vydavateľstvo mu mohlo dať aspoň korepotorku, aby sa to nečítalo, ako noviny zo 68-eho. Navyše, jeho život, v ktorom po ňom išiel každý, kto sa mu zahľadel do očí a on (skoro) každému odolával, až kým sa dočkal svojho princa, pripomína rozprávku o Popoluške ibaže v nohaviciach. Iróniou je, že to najzaujímavejšie prichádza až na záver a čitateľ sa k tomu musí úmorne dopracovať cez "suchý ja - ja - ja text". Na konci však autor konečne dáva priestor svojim emóciám a hovorí aj o niekom inom. A ak to bolo tak, ako to opisuje, tak napriek všetkému, čo som napísal vyššie, má moje uznanie. Mimochodom, ak ešte stále niekto má ružové okuliare na margo témy homosexualita v cirkvi a cirkev ako taká, odporúčam prečítať si. Je to ideálne minimálne k tomu, aby si spoločnosť uvedomila, že cirkev je ten posledný "klan", ktorý má právo hovoriť niečo do práv spolunažívania osôb rovnakého pohlavia...

Tuto knizku som dostala ako darcek pod stromcek, bola som zvedava co sa v nej skryva. Bola som prekvapena ako otvorene autor pise, nielen o svojom vztahu k viere ale aj o milencoch. O tom ako musel emigrovat, ked chcel robit to v co veril. Vyborna knizka pri ktorej sa clovek zamysli, poplace si ale aj sa zasmeje.

Knizka je naozaj vyborna. Zo zaciatku som bola sokovana uprimnostou Adalberta s akou knizku pise- naozaj sokujuca spoved. Uprimna, priama, miestami dych vyrazajuca. Naozaj skvela knizka.