Strážkyňa krvi

Obsah knihy: Strážkyňa krvi

Pre Mab Prowdovú sú čary rovnako prirodzené ako dýchanie. Život bez nich si nevie ani len predstaviť, hoci to znamená pravidelne si ubližovať, aby získala dosť krvi na mágiu. Býva uprostred divej prírody, ďaleko od mestského ruchu, a už v mladom veku má zodpovednú úlohu starať sa ako budúca diakonka o rozvetvenú rodinu krvavých čarodejníkov. Jej pokojný život sa však náhle zmení, keď sa rozhodne preskúmať tajomstvo ruží v záhrade.
Will Sanger, poznačený náhlou smrťou milovaného brata, sa rozhoduje, čo ďalej po skončení strednej školy. Rodina od neho očakáva kariéru vo vojenskom námorníctve, ale on sám ešte nevie, kým a čím chce v živote byť. A hoci okolie v ňom po záchrane dievčaťa pred utopením vidí hrdinu, sám si nepripadá ničím výnimočný. Jedného dňa za bizarných okolností stretne Mab, dievča, ktoré je úplne iné ako spolužiačky, magicky záhadné, zato však odhodlané plniť svoje neuveriteľné poslanie aj za najvyššiu cenu, a všetko je odrazu inak.

Strážkyňa krvi voľne nadväzuje na román Mágia krvi, ktorý vyšiel vo vydavateľstve Ikar v roku 2012.

Z anglického originálu The Blood Keeper (Random House, Inc., New York 2012) preložil Michal Jedinák.

Ukážky z knihy

Ako sa mi očistné zaklínadlo čoraz väčšmi približovalo k chodidlám, skalpelom som si zarezala do dlane a krv si pritlačila na srdce. „Môj verný pomocník,“ zašepkala som a potom som dodala: „Reese.“ Krv na hrudi sa rozpálila, švihla som rukou a červené kvapky oblúkom vyleteli do vzduchu.
A Reese priletel – všetkých dvanásť vrán sa vynorilo nad lesom tak ticho a nečakane, že aj myšiak sa odrazil od konára. Nespokojne zaškriekal, no moje vrany iba drsne zakrákali a leteli ku mne.
Kľakla som si a skalpelom som do zeme rýchlymi pohybmi vyryla runu. Arthur cúvol a vrany pristáli okolo mňa. Prudko dýchajúc som zatlačila na okraje rany na dlani, aby som na runu vytlačila magickú krv. „Poďte!“ zavolala som na vtáky. Zhrčili sa ku mne, zobáky a konce krídel ponárali do krvavého jazierka v mojich dlaniach.
„Mab,“ potichu ma varoval Arthur.
Približoval sa k nám tmavý kruh, stúpali z neho tenké prúžky pary.
„Spútajte zem mojou krvou,“ prikázala som vranám. „Aj oblohu.“ Vtáky jednohlasne zakrákali. „Leťte!“ poháňala som ich.