Pretiahnutý čas

Ukážky z knihy

Na druhý deň v sobotu ráno som si vyhlásila začiatok nového života. Hneď zrána som sa rozhodla, že pôjdem do mesta, riadne prevetrám kreditku a kúpim si niečo pekné ako odmenu za to, že svoj život ešte stále zvládam. Kým som sa vychystala a upravila, bolo skoro poludnie. Dala som si záležať, a keď som kráčala k autu, ironicky som si pomyslela, že možno v tom obchodnom centre natrafím na ďalšieho mafiána. Asi fakt priťahujem smolu a nenormálnych chlapov, ktorí sa ku mne nehodia.
No a keď som dokráčala k autu, moje obavy sa potvrdili.
Neverila som vlastným očiam.
Moje auto stálo medzi ďalšími štyrmi autami, a jedine to moje malo všetky okná rozmlátené. Všade bolo samé sklo.
Okamžite som volala Lacovi.
„Tak ma asi našli,“ oznámila som mu pokojne.
„Čože? Kto?“
„Asi tá mafia. Neviem. Mám rozmlátené auto.“
„To nemyslíš vážne.“
„Máš pocit, že na takých veciach sa človek zabáva? Všetky sklá sú vymlátené.“
„Chýba ti niečo?“
V rýchlosti som nazrela dnu a skontrolovala interiér.
„Nie. Je tu aj rádio.“
„Som teraz na výjazde na opačnom konci mesta, ale zavolaj na stopäťdesiatosmičku. Niekoho ti pošlú. Prídem hneď za tebou.“
Tak som tam stála, nahodená úplne neadekvátne vzhľadom na situáciu, a čakala na policajtov.
Bola som naštvaná a začínala som mať na Richarda poriadnu zlosť.
Že ma nechal v tomto srabe.
Že ma nechal.
Keď prišli policajti a obhliadli moje auto, ako prvé sa ma spýtali, či to chcem nahlásiť. Vyvalila som na nich oči.
„No jasné, že to chcem nahlásiť.“
„Od poisťovne za to pravdepodobne nič nedostanete. Páchateľ je neznámy a väčšinou sa ich ani nepodarí vypátrať. To mohol byť niekto opitý, čo išiel z krčmy domov.“
„Aha. A vybral si spomedzi piatich áut práve to moje.“
„No, bohužiaľ, asi áno.“
Medzitým prišiel Laco a dopodrobna im vysvetlil moju situáciu.
Postarší policajt si po dôkladnej vnútornej úvahe s dávkou sebazaprenia odkašľal, podišiel ku mne a dôverne mi vysvetľoval:
„Pozrite sa, slečna. Dnes sme tu kúsok od vás riešili prípad vybuchnutého auta. Myslíte si, že aj v tom je mafia? Že si boli riešiť dve veci naraz na jednom sídlisku? Tomu jednému pánovi auto zhorelo do tla a vás len pošteklili rozbitými sklami. Tak ešte vlastne môžete byť rada,“ zasmial sa nakoniec povzbudivo.
Idiot!!! vrešťalo moje vnútro, a keby sa to dalo, z nosa by mi už išla para.
Všetkými silami som si zahryzla do jazyka. Inak by si nedal za klobúk to, čo by som mu povedala.
Už len to by mi chýbalo.
Aby mi prišili útok na verejného činiteľa.