Zapomenutá zahrada

Keď som túto knihu dočítala, povedala som si: „Môže vôbec nejaká kniha vo Vás zanechať takýto dojem?“ Áno, môže! Stalo sa mi to už pri prvej knihe od Kate Mortonovej – Dom pri jazere. A preto, keď som zistila, že vyšla od nej druhá kniha, vedela som, že ju musím mať. Aké bolo moje sklamanie, keď som zistila, že kniha vyšla len v češtine a v slovenčine sa ju pre „MALÝ“ záujem ani nechystajú vydať! Malý záujem??? Čítal ju vôbec niekto?? Chvíľu som otáľala, predsa, mám rada knihy v mojom rodnom jazyku, kde rozumiem každému slovu, niežeby som češtine nerozumela, len... Predsa by sa mi v slovenčine čítalo ľahšie.. A tak som váhala, vracala sa ku knihe.. Čakala, že sa stane zázrak.. Až mi raz kamarátka napísala, že čo by som chcela na narodeniny. Napísala som, že knihu. A ona, že jej má dať aspoň dva názvy, nech si môže vybrať. Tak som jej teda dala dva názvy a dúfala, že si vyberie túto knihu. Nechala som to na náhodu, chcela som zistiť, či mi je kniha súdená, a preto som neprezradila, ktorú by som chcela viac. :) Keď mi kamarátka podala darček a ja som vybalila knihu od Kate Mortonovej, moja radosť sa nedala opísať. O to viac, keď mi prezradila, že zháňala druhú knihu, že túto nemala v pláne kúpiť, len tú druhú nemali, museli by ju objednať.. A vtedy som to pochopila.. Táto kniha mi bola súdená! :) :) Veľmi som sa tešila, keď si ju prečítam. Bola som zvedavá, či ma zaujme ako Dom pri jazere, či vo mne zanechá tiež taký dojem, či.. Pri mojej čudnej úchylke, čítať knihy po poradí tak, ako sa ku mne dostali, som sa k Zapomenutej zahrade dostala až o 3 mesiace neskôr (nečítam tak dlho, taká je moja zásoba nových kníh). :) A teraz, čerstvo po prečítaní knihy, mám znovu ten pocit. Ten zvláštny pocit, ktorý vo mne zanechajú len knihy od Kate Mortonovej. Niežeby ma iné knihy nebavili, jednoducho, Kate píše takým štýlom, že vás úplne vtiahne do deja, nenechá vás, aby ste knihu pustili z rúk, aby ste prestali čítať. Keď nečítate, myslíte na príbeh stále. Ako to pôjde ďalej? Čo sa stane s tým a s tým? Bude to tak či onak? Neviem, ako to Kate robí... :) A tak sa stane, že čítate takmer nepretržite (knihu som prečítala za necelé 3 dni, keby iné nerobím, som schopná prečítať ju v jeden deň). V kútiku mysle či duše tušíte, ako to bude (alebo ako to bolo?, keďže v jej románoch sa strieda minulosť s prítomnosťou), ale aj tak vás prekvapí. Tým, ako sa veci vyriešia a tým všetkým okolo. Ako to vie napísať, podať až k čitateľovi, až má pocit, že je tam, že je súčasťou príbehu, že môže niečo zmeniť... Ale nie, príbeh je napísaný pevne a nič mu nechýba. Trochu to zamotá, navedie vás iným smerom... a bum! Je to naozaj tak! Možno vo vás kričí hlások: „Prečo? Prečo sa to muselo stať tak? Prečo to nebolo inak? Možno sa to ešte obráti.. Možno... „ A potom pochopíte, že práve tak, ako to je napísané, tak je to správne. Pretože život má svoje svetlé i temné stránky, že všetko, to dobré aj to zlé, je jeho súčasťou. A možno práve preto knihy od Kate Mortonovej zanechávajú vo mne taký zvláštny pocit. Pocit, že aj keď nie je všetko ružové, je to súčasť života a v istom zmysle to vždy na niečo dobré je.

Túto knižku vrelo odporúčam. Prečo? Pretože aj po Dome pri jazere od tejto autorky, je aj jej druhá kniha tajomná, príťažlivá a doslova ma núti nenechať knihu len tak ležať...už samotný príbeh je tajomný a to je na ňom to skvelé. Pretože si uvedomíte, že zrazu vás knižka pevne drží, a vy sa od nej nedokážete odtrhnúť, kým neprečítate poslednú stránku. Takže áno, oplatí sa ju mať. A nie je to pre mňa knižka len na jedno prečítanie, rada sa vraciam k hociktorej od tejto autorky :)