Moja nová jar

Ukážky z knihy

Kým Roman vymenúval všetky prednosti rodinnej priateľky a opisoval mi, ako dobre sa s ňou bavil, prezerala som si nechty. Bolo mi úplne jedno, či sa s ňou dobre zabával. Bolo mi jedno, či sa s ňou vyspal, alebo nie.
Keď skončil, pozrela som naňho. „Drahý, mám to všetko... vieš kde... a ešte trochu vyššie. S Terezkou od teba odchádzame. Hneď ako si nájdeme podnájom. Je koniec, Roman.“
Keď som vyslovila tieto slová, ruka s jedlom na vidličke mu zastala na polceste.
„To nemyslíš vážne?“ zašepkal a vyzeral poriadne zaskočený.
„Myslím to smrteľne vážne,“ potvrdila som. Zaujímavé. Cítim sa dobre. Tak nejako ľahko.
„Po tom všetkom, čo sme spolu prežili, predsa nemôžeš odísť!“ rozhodne povedal, keď sa spamätal. „Sme manželmi už deväť rokov. Nemôžeš odísť!“
„Môžem,“ zasmiala som sa zľahka. „A čo vykladáš o tom, čo sme spolu prežili? Hovor o tom, čo som prežila ja s tebou. Mám ťa plné zuby! Odchádzame!“