Bohémska kolonáda

Obsah knihy: Bohémska kolonáda

RASŤO PIŠKO číta z knihy BOHÉMSKA KOLONÁDA:

Hrdinom románu Bohémska kolonáda je generácia tridsiatnikov, ktorá sa v roku 1989 ocitla na rázcestí. Stratili mladícke ideály, založili si rodiny, začali budovať kariéru. A odrazu prišla zmena, v ktorú už nedúfali, a niektorí si neboli istí, či po nej ešte vôbec túžia... Román sa odohráva v malom slovenskom meste, v rokoch 1989 až 1990. Náhle spoločenské zmeny vtrhli do života svojráznej umeleckej komunity a rozmetali všetko, čo doteraz platilo. Prichádza nové obdobie hľadania ideálov, hodnôt, ale aj obyčajných ľudských citov a istôt, ako aj problém prežitia. Sivá masa, doteraz riadená všemocnou KSČ, sa začína vyfarbovať a meniť na konkrétnych ľudí s autentickými charakterovými črtami. Nie všetci v nových časoch obstoja a prežijú. Nie všetky ideály novej spoločnosti sa ukážu ako správne. A naopak – priateľstvo, láska a spolupatričnosť sú hodnoty, ktoré prekonajú akýkoľvek politický systém.

Odkazy

• Spievať v zbore a orať na vode vie každý
• Tešíme sa na vás na Bibliotéke!

Ukážky z knihy

Láska, zúfalstvo, odovzdanosť. Ale predovšetkým viera v to, že on – Fero Malina, jej manžel a otec jej detí – je múdry, silný a dostatočne schopný, aby ich uživil.
„Smrdíš,“ povedala, keď ju objal. Zahanbil sa. Uvedomil si, že sa takmer týždeň neumýval.
„Smrdíš, akoby si celý čas spával na zhorenisku.“
„Aspoň máš istotu, že som nebol s frajerkami,“ usmial sa.
Odrazu bol triezvy, čerstvý, plný síl. Pozrel sa žene do tváre. Plavé vlasy mala narýchlo zopnuté gumičkou, ktorá sa jej uvoľnila. Bola krásna, bledá, éterická. Na ľavej sluche jej presvitala modrá žilka.
„Janček chce odo mňa desať obrazov. Do týždňa. Musím maľovať.“
„Najvyšší čas,“ zašepkala a pobozkala ho na ucho. Prebehla ním príjemná triaška. Bolo to čosi, na čo takmer zabudol. Pocit náhlej rozkoše, blízkej a dostupnej, ktorej sa môže kedykoľvek zmocniť. Privinul si ju k sebe, opatrne sa dotkol jej ňadra. Hádal, že pod vlneným svetrom nebude mať podprsenku. Bol však príjemne prekvapený.
„Prestaň,“ zašepkala rozochveným hlasom a odtiahla mu ruku. „Musíš maľovať.“
„O chvíľu,“ zamrmlal a začal jej rozopínať gombičky. Už sa nebránila. Sama si stiahla čiernu elastickú podprsenku a odovzdane stála uprostred miestnosti. O dva kroky ustúpil, znalecky si ju obzrel. Začudovane pohodila hlavou.
„Daj si dole tepláky,“ rozkázal a vzal zo stola skicár.