Čas lásky a zla (Anjelská séria 2)

Obsah knihy: Čas lásky a zla (Anjelská séria 2)

Sníval sa mi sen plný anjelov. Videl som ich aj počul v obrovskej nekonečnej galaktickej noci. Videl som svetlá, boli to anjeli, poletovali sem aj tam a ich dráhy zanechávali nádherné trblietavé stopy...
V nádhernej, dokonalej ríši svetla a zvukov som vnímal lásku. Vedel som, že ma dôverne poznajú. Cítil som, že som milovanou súčasťou všetkého, čo som videl a počul. No uvedomil som si, že si z toho nič, celkom nič nezaslúžim. Premkol ma hlboký smútok, zmiešal sa so spievajúcimi hlasmi, lebo spievali o mne...
Takto sa začína ďalší román Anne Riceovej, triler o anjeloch a vrahoch, v ktorom sa opäť ocitneme v temných, nebezpečných hlbinách histórie. Tentoraz nás autorka zavedie do Ríma 15. storočia, do mesta chrámov, veží, strešných záhrad a krížov týčiacich sa k oblohe. Rím z čias Michelangela a Raffaela, Svätej inkvizície a pápeža Leva X., druhorodeného syna z rodu Mediciovcov, prihovárajúceho sa k národu z pápežského stolca...
Do tohto obdobia privedie anjel Malkiáš Tobyho O´Dara, bývalého nájomného vraha, ktorý v úsilí o návrat k Bohu pomáha riešiť zločiny minulosti, aby neodsúdili nevinných. V napínavom príbehu travičstva v spojení s tajomným nepokojným duchom dybbukom sa Toby ocitá v nebezpečných situáciách, no v myšlienkach vracia do svojej minulosti a v hlbokých zamysleniach dospieva k lepšiemu pochopeniu temných a dobrých síl, zloby a nehy. V nádeji na odpustenie verí, že jedného dňa sa spojí so svojou láskou a synom a bude spolu s nimi žiť každodenný život.

Z anglického originálu Of Love and Evil (Random House of Canada, Toronto 2010) preložila Melita Albrechtová.
Verše preložila Jana Kantorová-Báliková.

Ukážky z knihy

Preskočil som nerovný terén a podišiel čo najbližšie k Malkiášovi, aby nikto z turistov nepočul, čo mu chcem povedať.
„Ľúbim ju,“ vyhŕkol som. „Je to možné? Smiem ju ľúbiť? Aj svojho syna milujem, veď ako inak? Som vďačný nebesiam, že ho mám, ale čo ona? Mám dosť priestoru a času na to, aby som ju mohol milovať?“
„Dosť priestoru a času,“ zopakoval po mne s úsmevom. „Sú to krásne slová, no pripomínajú mi to, čo ja žiadam od teba. Priestor a čas je presne to, čo mi musíš venovať,“ odvetil.