Chlapec v pásikavom pyžame

Táto kniha je jednou z mojich najobľúbenejších. Patrí k tým, ktoré Vás chytia za srdce a prečítate ich za noc, aspoň u mňa to tak bolo. Krásny motív je priateľstvo dvoch malých chlapcov, narodených v ten istý deň, no do úplne iného prostredia. Na jednej strane Bruno z rodiny dobre plateného člena armády a na druhej strane žid (to asi nepotrebuje komentár). Hoci vedia, že by sa kamarátiť nemali, stanú sa z nich priatelia na život a na smrť. Záver je veľmi srdcervúci, no v tom je celá pointa. Palec hore autorovi.

Knihu mi kúpila mama a veľmi som sa jej tešila.Film som ešte nevidela tak som sa hned pustila do čítania-zhltla som za jeden deň, pretože sa číta veľmi rýchlo.Ked som si prezrela aj film,musím povedať pravdu, nevedela som sa rozhodnúť či je lepší film alebo kniha.Potom mi došlo, že nejde o to či ma kniha zaujímala každou vetou ale o to aký mala príbeh.Desivý a smutný, poskladaný z osudových momentov, ktoré na konci vyvrcholili.Celý život je poskladaný na malých osudových momentoch a rozhodutiach a tie zlé sa postupne stupňujú až to niekedy vyvolá takú hrôzu ako je 2.svetová vojna a to , že si ľudia namýšľajú že takto veci majú byť a takto je to dobre. Páčilo sa mi, že chlapec Bruno veľmi nechápal ako je možné že poľský chlapec na druhej strane žije v úplne iných podmienkach a sám tomu nechcel veriť.To podľa mňa zobrazuje aj mnoho ľudí z Nemecka, ktorí ani len netušili čo sa deje pod nadvládou ich veliteľa za plotom v koncentračných táboroch.Koniec bol tak mrazivý, že ma donútil sa rozplakať a zamyslieť sa nad úbohými ľudmi, ktorí zomreli v koncentračných táboroch.Myslím, že nikto z nás si to dnes ani len nevie predstaviť preto týmto ľudom patrí veľká úcta.

pri citani tohto diela po cely cas zimomriavky, po docitani uvedomenie si reality.. aka sialena, kruta a nespravodliva je vojna (kazda jedna, pretoze pocas vsetkych zomieraju nevinni) pribeh bez happyendu, o to silnejsi.. pribeh pisany jednoduchym sposobom, da sa vcitit do zmyslania Bruna a do jeho pocitov a dojmov.. jedna z naj, ktore som z tohto obdobia citala.

Ďalšia kniha zo série druhej svetovej vojny. Niečím iná, niečím zvláštna. Má svoje čaro, rozpráva svoj vlastný príbeh. Dvaja mladí chlapci, jedno priateľstvo, trošku sladkého klišé, ale stále úžasné stránky plné strachu a pochopenia. Prvýkrát od Harryho Pottera je film a kniha pre mňa na rovnakej úrovni. Málo sa líšiace kvalitou, obe vynikajúce. Nepohrdnem znovu otáčaním tých istých stránok či dvadsiaty piaty krát pozeraním na tie isté scény. Skvelo opísaný bezstarostný život "vyššej" árijskej rasy, perfektne vykreslený obraz v táboroch. Po asi 4 hláške malého nemca Bruna "ty sa hráš, jéj super" som mala chuť knihu odhodiť. No aj to pridalo príbehu na grádoch, keďže to ukázalo, ako vojna, Hitler a zaobchádzanie so židmi menilo povahu mladých ľudí či detí. Veď čo už len môže vyrásť z dieťaťa, ktorému bolo vštepované, že Žid je zlý a musí pikať? Jedine sadistický zločinec. Avšak postoj Brunovej matky, jej láska, ktorá nerobila rozdiely možno Bruna ovplyvnila a nepriamo mu ukázala, že priateľstvo hľadáme v ľuďoch, nie v ich rodokmeni. Ale treba aj objektívne posúdiť, že to bol dosť rozprávkový príbeh, všetci všetko pochopili, všetko sa skončilo (čiernohumoristicky) dobre. Odporúčam si túto knihu prečítať. Pozrieť si film. A spoznať čo najviac príbehov s touto tematikou. Pozrieť si celý Oswienčim. Myslím, že sa môžem označiť medzi ľudí, ktorí toto chápu skoro tak dobre ako tí, ktorí si to prežili. Mám v rodine na moje veľké nešťastie človeka, ktorý bol pokrvne spätý s pravou rukou toho sadistického blázna Hitlera. Preto tému druhej svetovej vojny, obzvlášť koncentračné tábory, beriem ako súčasť svojej osobnej histórie.

Kníh o vojne, jej krutosti, o holokauste sa už popísalo veľa. Ale len málo z nich vie podať príbeh s takou hrôzou ako tento. Mráz mi behal po chrbte, keď som to čítala, ale nie preto, že by autor opisoval desivosť koncentračného tábora priamo. Sledovala som to iba sprostredkovane, očami úplne nezainteresovanej postavy – malého nevinného chlapca, ktorý ešte nechápe konflikty a pohnútky dospelých, je len zvedavý a chce sa hrať aj na tom najodľahlejšom, najbezútešnejšom mieste – v dome niekoľko kilometrov od koncentračného tábora. Príbeh je teda o to desivejší, že my čitatelia vieme, čo sa za plotom deje, a malý Bruno nie. Bála som sa od začiatku knihy až do jej neodvrátiteľného konca, pretože som tušila, ako sa to skončí. Bála som sa o Bruna namiesto jeho matky, ktorá nevedela, kde sa jej syn hrá, a ktorá sa mala báť. A Bruno žil v obklopení zla tej doby, ktoré sa od neho odrážalo, tak ako sa od detskej nevinnosti vždy odráža, a iba málokedy vie cez ňu preniknúť. Autor vyrozprával príbeh nevinne a naivne, ako to vie len dieťa bez predsudkov, ktoré za plotom z ostnatého drôtu vidí nového kamaráta, čo celý deň nosí pyžamo, a s ktorým sa môže hrať. Kniha, z ktorej tuhne krv v žilách a jej posolstvo rezonuje v človeku ešte dlho po jej prečítaní, takže len vrelo odporúčam, hoci to nebude žiadna oddychovka.

Táto kniha sa dostala ku mne náhodou. Napriek náhode, musím napísať, že ma dostala... príbeh je písaný s jednoduchosťou detského pohľadu na svet v zložitej vojnovej dobe. Príbeh zvedavého nemeckého chlapca, dieťaťa, ktorému nikto nevysvetlil, prečo je život na opačnej strane plota, v akomsi zapadákove, plnom zvláštnych domov a ľudí, iný. A tak so zvedavosťou deťom vlastnou spoznáva a odhaľuje tajomstvo nemeckých uniforiem, pásikavých pyžám, silu zvláštneho priateľstva s chlapcom z iného sveta, z opačnej strany plota.... Kto by čakal happyend toho sklamem. Napriek tomu knihu odporúčam, určite vás chytí za srdce...