Zítra bude po všem

Jack Reacher. Bývalý vojenský policajt. Major degradovaný na kapitána a znovu povýšený na majora. Veliteľ špeciálnej jednotky vyšetrovateľov. Zásadový. Nekompromisný. Stodeväťdesiatpäť centimetrov, stodvadsať kilo svalov. Skvelý strelec, výborný bojovník a hlavne neskutočný sympaťák. Lee Child stvoril hrdinu, ktorého si obľúbite aj keď nechcete. Kto pozná Jacka Reachera vie, že nikdy nezostáva dlho na jednom mieste. Užíva si, že môže cestovať a spoznávať Spojené štáty. Len tak. S neplatným pasom, kreditnou kartou a zubnou kefkou. Kedysi používal len hotovosť, ale časom niektoré zvyky poupravil. Príbeh začína v metre. Spočiatku som si myslel, že to bude rukojemnícka dráma odohrávajúcou sa v jednom vozni, no po dvadstiatich stranách a jednej samovražde sa Jack Reacher púšťa do vyšetrovania. Dopredu ho ženie pocit viny, že smrti zamestnankyne Pentagonu nedokázal zabrániť a možno jej rozhodnutie ešte aj urýchlil. Ako to už býva zvykom – dej sa zamotáva. Okrem NYPD sa do prípadu zapletie FBI, ministerstvo obrany a nájomní pištoľníci súkromných bezpečnostných služieb. Jack Reacher ide po nitkách pavučiny tajomstiev a lží. Príbehov ktoré by mali zostať utajené. Aby prípad rozlúskol, bude musieť zapojiť svoje analytické myslenie, dôvtip a keď nezostane nič iné, tak tvrdé päste a presnú mušku. Jedno je isté. Nezastaví sa, kým prípad nevyrieši. Lee Child píše skvele. Dej odsýpa. Nemá hluché miesta. Občas necháva Reachera tápať, ale čitateľ je tam s ním. Drží mu palce, baví sa na skvelých dialógoch a užíva si akciu.