Červený smäd

Excelentne napísaná kniha o upíroch. Až sa na seba hnevám, že sa ku mne táto kniha nedostala skôr, lebo po Bramovi Stokerovi a Carmille je to tretia najlepšia kniha, akú som kedy o upíroch čítala. Martin je brilantný rozprávač, škaredého kapitána Abnera si jendoducho človek zamiluje a bledý Joshua je upír par excellance. Veľmi pekne vysvetlené, kto vlastne upíri sú, hlavne žiadna vampírska akadémia ani trblietajúci sa upír, jednoducho upír ako má byť, túžiaci po krvi, po kráse, blúdiaci nocou a vzbudzujúci hrôzu. Vo viacerých knihách sa už objavuje, že ľudové povery, ktoré sa tradovali ústnym podaním nemusia byť vždy pravdivé a jednoducho človek niečo počuje tu, niečo tam, nejakú legendu a už je to o tom, že pred upírom ochráni cesnak či striebro. Martin tieto mýty s prehľadom rúca a upír je prakticky nesmrteľný. Nie všetko o čom sa rozpráva je aj pravdivé, to platí o mnohých veciach. Kniha sa ľahko číta a jednoducho ju nemožno pustiť z rúk až do finále. Je plná mrazivej atmosféry, ale má aj depresívne chvíľky a pri niektorej scéne sa človek neubráni slzičke. Kniha vtiahne čitateľa doslovne tak ako upíra zmáha červený smäd. V krátkosti napísané, ide o knihu, ktorú by si mal prečítať každý fanúšik upírov, ale tých ozajstných upírov.

Túto knihu som odchytila vo výpredaji dávno predtým, než sa chyrovalo o Hre o trůny či nejakých Tancoch s drakmi. GRR Martin sa v Červenom Smäde predviedol tým, čo mu ide najlepšie - mnohorakými charaktermi, dokonalou prepracovanosťou sveta príbehu, jeho opismi a detailmi. Hoci som o parníkoch na Mississipi nikdy predtým nečítala a ani po tom netúžila, jeho popisy ma vtiahli hlboko do deja a do priestorov, v ktorých sa odohrával. Tak ako aj pri iných jeho knihách som si nadšene obľúbila postavu namrzeného kapitána Abnera Marsha, ktorý vôbec nemusel byť krásavec nato, aby sa stal vynikajúcou hlavnou postavou. Jeho neobvyklá "predtwilightovská" vízia upírov by stála za rozšírenie do viacerých kníh. Ale nato si asi budeme musieť počkať ešte dosť dlho, tak ako na všetky jeho knihy : ) Kvalita sa nerodí zo dňa na deň a táto kniha skutočne medzi kvalitnú literatúru patrí.

Ktovie, možno je to tým, že G.R.R. Martin napísal knihu už v roku 1982, a teda oveľa skôr, ako sme vôbec mohli chyrovať čosi o Cullenovcoch či Majstrovi. Možno je to absenciou presladenej a (priznajme si) už obohranej lásky medzi dievčinou a úpírom, ktorá nevie, či sa bojí viac seba alebo premeny na upíra. A možno za úspechom a výbornou čitateľnosťou tejto upírskej knihy stojí podrobné vykreslenie nielen charakteru (viacerých) hlavných postáv, ale najmä motívov ich konania, ktoré sú vo svojej podstate tak logické, že im v duchu nedokážete neprikývnuť. Ak mám byť konkrétnejšia, osobne ma veľmi zaujalo netradičnejšie vykreslenie "zničiteľnosti" upírov - striebro? svätená voda? zrkadlo? pár hodín na slnku? Štyrikrát "žiadna " a štyrikrát "inak" ako sme pri tejto rase zvyknutí - dokonca aj od takých majstrov fachu akým je Del Torro :) A hoci mi to veľmi imponovalo, zároveň mi vnuklo otázku, ako je to teda s upírmi (resp. podľa Martina s inou rasou) a možnosťami ich zabitia? Jedinou chybičkou krásy pre mňa bola cca 13-ročný prelet, ktorý naštrbil dej a voči celej knihe pôsobil neprirodzene, zbrklo a najmä, akoby oslabil dôveryhodnosť všetkého, čomu ste na predošlých stranách fandili. P.S: Paradoxom v prípade tohto diela bola pre mňa skutočnosť, že hoci v nej šlo najmä o inú rasu a, ehm, dobytok, mňa do deja vtiahla tematika spojená s lodnou spoločnosťou a veľakrát som sa pristihla pri tom, ako ma fascinujú načrtnutia parníkov, vedenia lodí či súťaže, ktorým by skutočný kapitán obetoval čokoľvek..

odporúčam tím, ktorí majú radi napätie až do konca. koľko krát do noci som bola hore a čítala. vďaka tejto knihe sa budete zastávať upírov.