Doppler

Táto kniha bola pre mňa jednou z najlepších, aké som kedy čítala (a to som ich už prečítala tisícky:). Autor píše zaujímavým štýlom, vety sú krátke a úsečné, ale výstižné. Spoznáte osobu hlavného "hrdinu" Dopplera, jeho vzťah ku človeku, ktorého v princípe s jeho zvolením okráda a veľmi milý je aj príbeh losiatka Bonga. Táto kniha nie je pre milovníkov romancí alebo vyznávačov Twilightu, detektívok či Matkina. Je milá, vtipná, úsečná a odhaľuje pravdu o tom, čo je v živote dôležité. Doppler jednou ranou do hlavy zistí, že s kľudom môže opustiť všetko materiálne vo svojom živote(okrem čokolády, ku ktorej máme spoločný kladný vzťah:)a začať žiť sám v pírode a samotu si užívať. Nie je tu žiadny dynamický príbeh, všetko plynie pomaly, ale je to veľmi pútavé čítanie. Dám aj ukážky na ilustráciu: Čas medzi sviatkami trávime väčšinou v okolí stanu. Zima nám zalieza pod nechty. Po snehu stále ani stopy. Väčšinu času pri ohni vyrezávam veci, ktoré by som pred takými 50 alebo 100 rokmi mohol predať na trhu. Dnes ich má IKEA za pár korún. Masová výrova podrazila nohy výmennému hospodárstvu. Ľudia ako ja sú jej na smiech. Sme pre ňu ľahké sústo. Ale ja sa nevzdávam. Vyrezávam ďalej a pokúšam sa naučiť Bonga pár jednoduchých slov. Je to bez šance. Ak trochu upravíme definíciu samohlásky, pár ich zvládne, ale na spoluhlásky sa nechytá. Máš pred sebou ešte dlhú cestu, Bongo. To je isté. Ale ja na nej budem kráčať po tvojom boku. Za to ti ručím. Pôjdem po tvojom boku. Odkedy je tu, je oveľa ťažšie niečo robiť a úplne nemožné nerobiť nič. Na to, aby človek nerobil nič, keď mu na krk dýchajú iní, treba charakter. Zrazu musím vysvetľovať. Musím zaujímať postoj k želaniam iných ľudí. Musím vysvetľovať, že si neprajem návštevy. Musím mu vysvetľovať, že ho nemám rád a že by som bol najradšej, keby sa vrátil domov. Stojí ma to veľa síl. Je očividné, o čo jednoduchšie je nevysvetľovať veci, nehovoriť nič, len si robiť svoje. Skrátka, kniha roka.