Beriem si Ťa - 2.vydanie

Kniha začínala dosť depresívne, ale aspoň nám autorka ukázala hlavného hrdinu. Teda jeho vnútro, pocity... Predtým než Leo spoznal Beatrice bol taký depresívno-smutný a potom ako keby ožil a bol veselší a bláznivejší. Zo začiatku ma kniha nebavila. Ešte asi aj po druhej alebo tretej kapitole som ju mala chuť odložiť, ale potom sa to rozbehlo asi ako sa dostali do Londýna a začalo ma to dosť baviť. Na začiatku kapitol boli úryvky z knihy Zrúcanina od Amelie Yorkovej. To sa mi tam fakt páčilo. Tá jeho prezývka - Šialený Monk sa mi najprv nepáčila, ale po čase, keď si z toho s Beatrice uťahovali, tak mi prišla milá. Buď mám prečítaných ešte málo kníh (čo je dosť možné) alebo sa autorky moc neopakujú (čo sa mi moc nezdá), ale hlavný hrdinovia v takomto veku 29 a cca 40, tak to si nepamätám a ešte k tomu hrdina, ktorý už má aj dediča a ešte aj jeho nástupcu a nepotrebuje sa vlastne ani ženiť. Stačila by mu milenka. To sa tiež často nevidí. Keď autorka spomínala ako boli obaja hlavný hrdinovia šťastný v predošlých manželstvá zdalo sa mi to milé a bola som zvedavá ako sa popasujú s novou láskou, ale teda už tu ma autorka prekvapila. Beatrice sa mi páčila, ale ako inak, keď robila to čo robila. Jednu z mojich vysnívaných prác. Čo to asi bolo? Leo bol zaujímavý, ale najviac ma dostal ten romantický "darček" pre hlavnú hrdinku na konci. Len škoda, že ona ho pochopila až neskôr, ale zase lepšie neskoro ako nikdy. Elf, pes hlavného hrdinu bol super, len som nejak preskočila čo to bola za rasa, tak som si ho nevedela predstaviť (vygoogliť), ale aj tak sa mi páčil. Beatrice a Lucy založili Akadémiu pre ženy na ulici, ľahké ženy. Toto bolo veľmi pekné. Samé toho veľa nemali, ale aj tak pomáhali. Učili ich tam veci, aby boli dobré francúzske komorné, krajčírky, keďže to bolo vtedy v móde mať francúzsku komornú alebo chodiť k francúzskej krajčírke. Zaujímavá myšlienka. Nikdy by ma nenapadlo, že sa museli hrať na francúzsky, aby sa zamestnali alebo boli vychýrené a lepšie platené krajčírky. Chýbali mi tam jeho synovia. Podľa mňa tam mali byť trochu aj oni. Nie len spomenutí, že mu písali listy, ale autorka ich mala zakomponovať do deja. Nech sa s nimi vžijeme a nie ich berieme ako doplnok, ktorý ani nemusel byť. Posledné prekvapenie ma čakalo na konci ako to autorka všetko ukončila. Nečakala som takých záporákov. Musím zase začať čítať viac týchto detektívnych románov, aby som vedela tých zlých prekuknúť. Sranda je že Amanda Quicková má veľmi pekné obálky a aj knihy sa mi páčia o kúštek viac ako Janye Ann Krentzovej, ale to bude asi tým, že historické mám radšej.

Beatrise je nezávilslá, energická a spontána vdova, ktorá si po smrti strýka berie na starosť rodinné financie. Dozvie sa, že jej strýko sa pred smrťou dostal k veľmi vzácnym starožitnostiam, tie však zmizli. Rozhodne sa preto požiadať o pomoc Lea, odborníka na starožitnosti. Medzi týmito ľuďmi, obaja predtým žili v šťastných a harmonických manželstvách, sa vytvorí vášnivý vzťah a spolu pokračujú v pátraní po prsteňoch. Počas celého príbehu musia čeliť nástrahám zo strany iných záujemcov o prstene. Koniec je podľa môjho názoru dosť prekvapivý.