Jantárový ďalekohľad

Po dočítaní prvých dvoch dieloch moja cesta smerovala rovno do kníhkupectva. Najskôr som mala strach , či sa kniha vyrovná predchádzajúcim dielom a či si zachová svoju originalitu a strhujúci dej. Bála som sa zbytočne. Už od prvej strany Vás kniha chytí , vtiahne do svojho sveta a nepustí ešte dobrých pár dní po dočítaní .Opisy krajiny sa striedajú s napínavými časťami deja, myšlienky s pasážami druhej postavy z Mesta mŕtvych. Jantárový ďalekohľad sa dá prečítať na jedne dych , no oplatí sa čítať pomalšie a vnímať to medziriadkové, to čo nieje napísané slovami.Tých skoro 400 strán aj tak ubehne ako voda . A viem , že nie som jediná, kto by bral pokračovanie. Aj keď treba uznať, že ten koniec spisovateľ premyslel fantasticky. Práve po tomto konci moja fantázia začala pracovať ešte viac a dlho som rozmýšľala ako a kedy sa hlavné postavy znovu stretnú. O mnohých postavách z predchádzajúcich dielach víde na javo toľko nových vecí , že som len prekvapene pozerala a obdivovala Pullmana ako skvele to má premyslené.Som kresťanka a nesúhlasila som vôbec s jeho predstavami neba no popri tom úchvatnom deji som ani nemala čas nad tým rozmýšľať. Popri čítaní som mala pocit , že ten príbeh sama prežívam.V určitých pasážach som si dokonca poplakala. Chválim autora za dokonale premyslený . Jediné mínus je pre mňa preklad názvu , pretože správne by to malo byť kukátko a nie ďalekohľad. Je to vysvetlené v samotnom diele a tento predmet nikdy neslúžil na videnie na dialku.Každopádne , túto knihu odporúčam prečítať všetkým ...prídu sa na svoje :-) !