Tajpan

Ak by som mohla dám 10 hviezdičiek. Kniha Tajpan je označená ako rozsiahla historická freska, čo vzhľadom k vyše 700 stranám zaiste spĺňa. Zároveň je však rozsiahla aj množstvom zaujímavých dobových informácií, prvotriedne obalených v nádhernom príbehu, ktorý som hltala ako diabetik očami zákusky v cukrárni. V krátkosti komentára sa nedá ani vystihnúť, čím je kniha iná ako ostatné – skrátka všetkým. Z niektorých kníh si po určitej dobe len s problémami pamätáte dej, o čom vlastne boli. U Tajpana si aj roky po jeho prečítaní pamätám mnoho detailov. O tom ako v Číne konkubínam zväzovali obväzmi nohy, aby mali malé chodidlá, aj keď pri tom ukrutne trpeli, ale zvýšilo to ich šance, o neslušnosti odmietnuť ponúknutú milenku, o zvláštnom „druhom živote“ mnohých Angličanov s pokrivenou morálkou, ktorí doma nechali ženy a rodiny a Čína bola pre nich hniezdom rozkoše a zdrojom ópia. O prazvláštnom pohľade na „vyspelosť“ národa, ktorou sa Angličania vypínali nad Číňanmi, pritom často opak bol pravdou. Minimálne v oblasti hygieny bola ich kolonializovaná oblasť ďaleko pred svojimi kolonizátormi, ktorých napudrované parochne si žili vlastnými životmi a cena kabátov rástla s rokmi ich používania. Skutočne som sa pri čítaní ani chvíľu nenudila. Clavell je majstrom pera v plnom význame tohto slovného spojenia. Ak sa vám páčila Posledná konkubína, či Pamäti gejše alebo podobne zamerané knihy, tak si predstavte, že sú to cenné šperky, ale Tajpan je medzi nimi ako diamant. Nechcem prezrádzať viac z deja, aby ste si ho naplno vychutnali. Ja som Tajpana pokorila za necelý jeden upršaný dovolenkový týždeň.