Království hříšných

Trošku chaotické, ale originalita sa nedá uprieť. Neľutujem, že som si prečítala, aj keď hlavná postava bol na môj vkus až príliš rozpoltená. Ira to však svojou dokonalosťou vyvážil.

V poslednej dobe som mala po dlhom čase chuť pustiť sa do fantasy a moja voľba bola jasná. Milujem spracovanie témy siedmich smrteľných hriechov a zároveň to vôbec nie je tak častá téma ako by mohla byť. Čiže ma naozaj zaujímala a už som len dúfala, že mi takéto zmena žánru sadne. Táto kniha je ako závislosť. Zďaleka nie je dokonalá, ale je brutálne čtivá. Prečítala som ju prakticky na jedno posedenie, pretože som sa od nej nevedela odlepiť. Pokiaľ som si od nej len na chvíľku odbehla, tak som sa k nej chcela hneď vrátiť. Hoci štýl autorky nie je nijako výnimočný, predsa si ma svojim písaním podmanila. Príbeh je veľmi dobrý, hriechy zaujímavo spracované, mágia bola fascinujúca, čarodejnice zaujímavé. Hoci sa príbeh odohráva v našom svete, world building je tiež zvládnutý. Celkovo ide o veľmi schopnú knihu s pomerne originálnymi prvkami. Čo však mohlo byť zvládnuté lepšie, boli podľa mňa hlavné postavy. Hlavne Wrath nebol podľa mňa napísaný veľmi dobre. Respektíve ja si predstavujem princa z Pekla a personifikovanú zlosť, ja neviem... zlostnejšieho a diabolskejšieho? Za mňa tá postava nie je konzistentná a mení osobnosť ako sa autorke hodí. Je tu citeľné také to klasické romantizovanie obvykle negatívnej postavy, ktoré je v YA literatúre dosť bežné. No ja by som si viac užila zápornejšiu postavu. Emilia zas mala byť badass, ale často to bolo nútené a neverila som jej to. A že osemnásťročné dievča manipulovalo nesmrteľnými vládcami pekla? Hahaha. Za mňa najlepšia a najzaujímavejšia postava umrela na začiatku knihy. Žiaľ. Knihu však určite odporúčam. Skvelo som si pri nej oddýchla a zabavila som sa. Nie je to výnimočné, ale rozhodne je to návykové. A plné talianskeho jedla, ktoré by ku knihe malo byť pribalené. Teším sa na pokračovanie.