Záhada panství Bainbridge

Pri citani knih sa nebojim. Viem sa zasmiat, vie mi "ukapnout slzicka", viem ake je to mat stiahnute hrdlo, viem sa rozhnevat ale strach? Strach nie. Moznou pricinou je, ze knihy, ktore by ho vo mne teoreticky mohli vyvolat necitam. Nemam rada horory, zombikov, apokalypticke pribehy a duchariny. Anotacia tejto knihy ducharinou jemne zavana, no obalka, ta obalka mi tak padla do oka ze som si povedala - ved prinajhorsom ju pri prvom duchovi zavriem, co uz. Paradoxne ma pritahuju pribehy spojene s minulostou, pribehy, v ktorych domom vrzgaju podlahy, steny su nasiaknute osudmi ich obyvatelov a podkrovia vacsinou ukryvaju tajomstva. Tu som vsetko dostala ako na zlatom tanieri priamo pod moj fajnovy citatelsky nos. Pribeh je ponury rovnako ako pocasie ktore v nom vladne. Je plny tragedii, smrti a tajomna. Absolutne som si tuto kombinaciu vychutnala. A vobec mi to mysteriozno alebo ako to nazvat neprekazalo. Autorka ustami jednej z postav ponuka racionalne vysvetlenie udalosti a to sa mi pacilo. Ci uz vy uverite nestastnej mladej vdove alebo studovanemu lekarovi necham na vas :-)