Na lovu

Na love je ukážkovým príkladom prerozprávania starého príbehu, ktoré však navždy ostane práve tým – len prerozprávaním známej rozprávky. V deji sa až prísne odohrávajú všetky udalosti z pôvodnej rozprávky a v podstate sa tam neobjavuje nič skutočne prekvapivé. Azda len akýsi exotický prvok, keďže sa tam objavil aj Ohnivák, ale bohužiaľ sa objavil až v poslednej tretine knihy. Postavy Krásky aj Zvieraťa sú však aj napriek tomu vykreslené veľmi zaujímavo. Kráska je odvážna lovkyňa, ktorá vie viac o sťahovaní zvierat z kože, než o vyšívaní. Zviera je takou zvláštnou kombináciou zvieracích a ľudských inštinktov a jeho správanie je niekedy naozaj fascinujúce. Vedľajšie postavy však tvoria len krovie a ich charaktery ostávajú vpísané na papieri a dali by sa opísať ako ploché. Prostredie je ako vystrihnuté z rozprávky a dotvára celkový charakter knihy. Hoci sa Meagan Spooner snažila prísť s niečím originálnym, zlyhala. Kniha sa číta dobre, miestami je až lyrická, ale v konečnom dôsledku z nej vznikla len milá rozprávka. Čítanie si síce užijete, ale po celý čas si budete uvedomovať, že v rukách nedržíte príbeh, ktorý by vás dokázal posadiť na za dok. A to je v poriadku. Pretože každý občas potrebujeme oddychové čítanie.

Knihu odporúčam mladým slečnám, romantickým dušiam či milovníkom rôznych príbehov, ktoré sú inšpirované rozprávkou Kráska a Zviera. Príbeh bol veľmi dobre jazykovo aj graficky spracovaný. Prečítať si ju môžete len v češtine, do slovenčiny preložená nie je. Určite si zamilujete Jevu a jej odvahu, Zviera a jeho lásku a hlavne samotný vizuál knihy. Chcem dať do pozornosti skrytú myšlienku a samotnú posolstvo knihy. Krása nie je všetko. Dôležité je, čo človek nosí vo vnútri. To najcennejšie je očami často neviditeľné. Musíme sa na to pozerať srdcom. Za mňa palec hore.