Rázová vlna

V poradí tretie pokračovanie post-apokalyptickej série Spad s názvom Rázová vlna v podstate uzatvára príbeh okolo Plukovníka Dávida Michálka a jeho honbe za záchranou sveta pred holohlavými otrokármi alá Grabiezci, ktorí chcú svet pretvoriť (čítaj zničiť) atómovými bombami. Kým pri prvej knihe s názvom Spad – som tomuto spisovateľovi nevedel prísť na chuť, pri druhej knihe som si ju poriadne napravil a tretia kniha bola už len taká čerešnička na torte. Po jej dočítaní som pocítil smútok (dokonca mi vyšla aj slzička na verejnosti) z ukončenia tejto úžasnej cesty, keďže sa jedná o trilógiu. O to väčšie prekvapenie nastalo, keď som sa na internete dočítal, že vyšla v poradí štvrtá kniha s názvom Reťazová reakcia. Zo smutnej grimasy sa u mňa vykľul poriadne široký úsmev a kniha je v košíku na objednanie. Ale späť ku knihe Rázová vlna – román od začiatku pokračuje tam, kde skončila druhá kniha. Opäť sa tu stretneme so starými známymi (Michálek, Nacumi, Alica, Jitrenka, Crash, Michal) ale pribudnú aj nové postavy ku ktorým si však až tak moc nevyviniete vzťah, pretože sa séria uzatvára a nemáte možnosť ich spoznať hlbšie (možno sa to napraví práve vo 4 knihe). Kniha je predovšetkým plná akčných (ba až sadistických) scén, ktoré sú miestami poprepletané humornými dialógmi (ale i scénami) pri ktorých som sa niekedy poriadne rozrehotal. Okrem toho sa v knihe objavuje čoraz viacej sexuálnych počinov predovšetkým nášho hlavného hrdinu, no neujdú tomu ani ostatní príslušníci jeho partie. Chvíľkami som pri čítaní tejto knihy pocítil nával nostalgie, no nie tej v reálnom živote, ale tej knižnej. Hlavne keď spomína na staré časy PRED tým všetkým, alebo pri spomienkach ktoré sa uberajú na začiatok druhej knihy (protiatómový bunker v Brne). Čo sa týka už samotnej trilógie, ako som spomínal na začiatku - prvá kniha ani neurazí, ani nepoteší, ale čítal som ju pred vyše 2 rokmi a možno po prečítaní celej trilógie by som ju bral už úplne inak a pôžitok z knihy by som mal iný. Druhou knihou sa začalo to pravé orechové a všetko sa rozbehlo a zapadlo do tých správnych kolají. Tretia kniha to celé uzatvára a aj keď podľa mňa nebola tak dobrá ako Poločas rozpadu, je si s ňou dosť podobná. Niekedy mi v jeho knihách vadila tá nezraniteľnosť hl. hrdiny alá Rambo a kým to niektorí čitatelia milujú, tak ja to jednoducho nenávidím. Chápem že jeho knihy sú charakteristické práve týmto prvkom, no pri Spade som tomu absolútne nevedel prísť na chuť. Hlavne keď proti nim v prvej knihe stáli ostrieľaní vojaci či žoldnieri. Pri pokračovaniach som o tom síce vedel a vnímal, ale veľmi som to ignoroval / potlačoval čo kazilo môj pôžitok z tejto série pretože práve tieto pasáže som sa snažil prečítať veľmi ale sakra veľmi rýchlo. Aj napriek všetkému však hodnotím nie len knihu, ale aj celé sériu 5 hviezdičkami a odporúčam každému fanúšikovi post-apokalyptickej literatúry. Pretože Hrdina z Istanbulu je len jeden a oplatí sa mu dať šancu.