Leviatan se probouzí - Expanze 1

Leviathan se probouzí je skvelý Sci-fi počin napísaný dvojicou autorov prezentujúcich sa pod pseudonymom James S.A. Corey. Knihu som si kúpil čisto zo zvedavosti, nakoľko som dostal chuť si prečítať literatúru z vesmírneho prostredia (zatiaľ som na podobný štýl čítal len sériu Mass Effect) a na mňa vyskočila práve táto kniha. Zaujala ma ihneď názvom, obálkou ale i anotáciou. A začnem zhurta - kniha mi sadla úplne vo všetkom – postavami, prostredím, detektívno-hororovo-fantasy-scifi príbehom a celkovým spracovaním. Musím pochváliť bravúrne vytvorené a spracované postavy – od hlavných postáv Holdena či Millera, až po vedľajšie postavy akými boli Naomi, Amos, Alex, Fred či Havelock – ktoré sa vždy tak skvelo dopĺňali. Konverzácie medzi postavami neboli nikdy fádne, monotónne či nudné, práve naopak – sršal z nich humor, sarkazmus a zaujímavosť. Každá jedna postava mi utkvela v pamäti a v tej pamäti určite aj dlho ostane. Prostredie, v ktorom sa príbeh odohrával mi umožnil predstaviť si slnečnú sústavu plnú ľudí – pozemšťanov, marťanov či ľudí z pásu – všetci z rovnakého základu, no pritom úplne odlišní. Všetky tieto super vlastnosti knihy ale pre mňa predčila jedna jediná a tou bola – akčnosť knihy. V nej sa vždy niečo dialo – či už v tom hlavnom kontexte našich dvoch postáv, ktoré museli čeliť rôznym výstrahám na rôznych miestach, až po tie jednotlivé udalosti v pozadí, ktoré vznikli práve na základe rozhodnutí našich hlavných postáv a ich následkov po celej slnečnej sústave. Ku koncu sa síce jeden z našich hlavných hrdinov „zasekne“ v určitom polemizovaní nad svojou existenciou, no nebolo to na viac ako pár strán, takže sa to dalo predýchať (neznášam knihy kde sa dej vlečie a polovicu tvoria len akési úvahy hlavnej postavy). Na knihe sa mi páčilo aj to, že keď som si už myslel, že sa stane jedna vec a tým to skončí, tak do toho vstúpila druhá vec, tá to len skomplikovala a následne vstúpila tretia vec a tak dále a tak dále. Autori mi teda nedali ani na jednej strane si vydýchnuť a povedať – toto bola jazda, lebo tá neskončila ani na poslednej strane knihy. Vždy mi predhadzovali niečo nové, zaujímavé a ešte viac šokujúcejšie ktoré musím dočítať a preto som rád, že koniec knihy zostal ako tak otvorený. V knihe, resp. v preklade som však našiel niekoľko preklepov ktoré ma dokázali pobaviť – keď Freda premenovali na Freka. Alebo keď kancelária Freda bola veľkolepá, impozantná ale pri tom mala 2,5 metra štvorcového :D (a možno išlo len o sarkazmus). Kniha sa mi teda veľmi páčila, hodnotím ju plným počtom.