Dlouhá země

...ale až v spolupráci so S. Baxterom ju rozvinul do románu. Alebo natiahol. Zoberte si to z ktorejkoľvek strany chcete. Každpádne, príbeh je tu v úzadí. Dlouhá Země mi pripadala len ako úvod k tomu, čo ešte len príde, proste také intro v podobe knihy. Kde bolo, tam bolo, jeden vedec raz vyvinul spôsob, ako sa dostať do paralelného sveta len pomocou zemiaku. A keby len do jedného. Kráčať sa dá skoro do nekonečna... Kniha mi však pripadala žalostne zdĺhavá (ja viem, má ma to navnadiť na pokračovanie, ale pravdou je, že to bola nuda a niektorým postavám a ich pohnútkam som vôbec neporozumela. Boli len ako nevýrazná kulisa, plochí a keď ich oprší, tak po nich nič nezostane. Novodobí cestovatelia, budovatelia a priekopníci, zbohatlíci a špekulanti, tajomné rasy a svety, ktorú sú podobné našej Zemi a zároveň tak odlišné. A ľudia... toľko ľudí a toľko Zemí, že sa zrazu vyrieši problém s preľudnenosťou. Hovorím si: Wau! to znie skvele, lebo téma je to geniálna. Len mi chýbal typický ľahký ironický Pratchetov humor... A čo sa týka deja, veľa prezradiť nemôžem, len to, že problémy na seba nenechajú dlho čakať - existujú aj takí, ktorí vkročiť nemôžu a sú nespokojní. Plus sa vyskytne niečo, čo je tak pritiahnuté za vlasy, že mám chuť kričať! Asi by mi bolo ľúto, keby som sa nedozvedela koniec, takže som dočítala, aj keď v podstate sa nudila, lebo sa nudil aj hlavný hrdina. A keď sa nenudil, tak sa to dalo. Stále lepšie ako čítať telefónny zoznam.