Kafka na pobřeží - 2.vydání

Haruki Murakami - jeho knihy sú ako droga, len jedna proste nestačí a chcete viac a viac. "Zabiješ svojho otca a vyspíš sa so svojou matkou a sestrou." Proroctvo a zároveň kliatba, ktorú vyriekol otec nad svojim synom. Keď chlapec - Kafka Tamura dovŕši 15 rokov, zbalí sa a odíde z domu. V autobuse sa stretáva so Sakurou (myslí si, že by mohla byť jeho sestrou) a potom sa ukrýva sa v knižnici, kde spoznáva knihovníčku Saeki (ženu, do ktorej sa časom zamiluje, aj keď má už 40 rokov a zároveň ju podozrieva, že to ona je jeho matka, žena, ktorá keď odchádzala so sebou vzala svoju adoptovanú dcéru a nie jeho, aj keď on bol mladší a jej skutočný syn) ďalej spoznáva pána Óšimu (pomocníka Saeki, vyzerá ako obyčajný muž, v skutočnosti je to ale žena a gay). Kafka uteká pred veštbou, no v deň, keď sa v lese prebudí s krvavou škvrnou na tričku je zavraždený jeho otec. Kniha je rozdelaná do dvoch na prvý pohľad nesúvisiacich dejových línií. Prvý pojednáva o mladom chlapcovi a druhá 60-ročnom Nakatovy, ktorému sa v dectve prihodila zvláštna udalosť od ktorej je Nakata hlúpi, k šťastiu mu stačí raz za čas zjesť úhora a rozprávať sa s mačičkami. Kniha má v sebe mnoho otázok, ale žiadne odpovede, je na našej fantázií, ako si všetko vyložíme. Má toľko surrealistických prvkov, no všetko do seba perfektne zapadá, aj keď to zo začiatku nie je zrejmé. Úplne obyčajné postavy, no každá z nich skrýva neuveriteľné tajomstvo. Akoby jedna polovica človeky žila na tomto svete, ale tá druhá na mieste, o ktorom nik nemá ani poňatia. Hľadajú svoju druhú polovicu (ako napr. pán Nakata druhú polovicu svojho tieňu, oň prišiel vtedy, keď ohlupol. Verí, že keď ho nájde, bude zas ako predtým.) Odporúčam priaznivcom fanasty (nie fanúšikom čarov, upírov a podobných vecí)a tiež tým ktorý sa radi ponoria do úplne iného sveta, do ktorého je bránou každá z Murakamiho kníh, rovnako ako aj Kafka na pobreží (zasa tu nájdeme odkazy na západnú kultúru, čiže knihy, ale hlavne hudbu.

takto nazval môjho obľúbeného autora môj manžel, keď mi knihu daroval :). Nevedela som, čo mám čakať, ale sklamaná som nebola. Opäť je tu niekoľko dejových línií, ktoré sa v dôležitom okamihu pretnú a zmenia osudy hlavných postáv. Oidipov motív je samozrejme ľahko čitateľný. Mne sa však páčili postavy, ktoré neboli ploché... hlavne jednoduchý pán Nakata, ktorý až taký jendoduchý nie je, lebo rozumie reči mačiek a má veľmi dôležitú úlohu. Akú, to sa vyrieši na záver. Súvisí s tým aj akási záhadná udalosť, ktorá sa udiala na obyčajnom školskom výlete. Ale je to klasický Murakami, takže nič nie je spočiatku jasné... Páčila sa mi aj postava Ôšima, takisto aj slečny Saeki, ktorá zložila kedysi pieseň Kafka na pobreží (a podľa nej má kniha názov), a samozrejme mladý Kafka, ktorý sa riadi radami svojho staršieho alter ega a je príbehom unášaný... a podobne ako Oidippus, ani on nevie zmeniť nevyhnutné, len odhalí, to, čo bolo skryté.