Milionář z chatrče - 2.vydání

Keď sa povie 'Milionár z chatrče', všetkým sa vybaví rovnomenný film od Dannyho Boyla, pretože len málokto tuší, že je to aj kniha. Po knihe som siahla ešte skôr ako som videla film a som za to vďačná. Úprimne, film je oproti knihe fraška. Už len tým, že sa hlavná postava volá Jamal a nie Ráma Muhammad, film postráda jeden dôležitý fakt - náboženstvo. Veľká časť knihy, aj keď to tam nie je nijako zvlášť popísané sa zaoberá bojom medzi islamom a hinduizmom. Kniha je sama o sebe písaná svojím špecifickým spôsobom. Celá kniha sa vlastne odohráva počas jedného jediného dňa, ale zároveň celým životom Ráma. Ako to myslím? Nachádzame sa v hotelovej izbe, kde Ráma so svojou právničkou prezerá záznam z indickej súťaže 'Kto chce byť miliardárom', ktorú vyhral. Bol obvinený z podvodu a teraz musí ísť s pravdou von. Ale je tu háčik, on nepodvádzal. Keď začína svitať, vyjde na povrch ajpravda. Každá kapitola knihy je vlastne jednou otázkou súťaže a ku každej otázke sa viaže príbeh. Príbeh, ktorý Ráma zažil, príbeh, vďaka ktorému dokáže zodpovedať danú otázku, príbeh, ktorý je časťou jeho života. Tým, že je to písané takto vzniká vo vašej hlave zmätok. Najskôr je Ráma pohodený do kontajnera na šatstvo a hneď v ďalšej kapitole býva so svojím priateľom Salima v colu, však, pochopiť to dokáže každý. Vezmite si, že by to bolo písané podľa línie jeho života, poporiadku. Nebolo by to nudné? Nakoniec sa ale dozvieme, prečo sa Ráma vôbec zúčastnil súťaže. Je možné, že mu nešlo len o peniaze? Že je v tom niečo viac? Priateľstvo? Nenávisť? Láska? Pomsta? Alebo snáď niečo iné? Musím úprimne priznať, že som od tejto knihy ani nečakala tak silný príbeh. Hovorila som si, že to za moc stať nebude a navyše to bude z Indie, kde bude skutočnosť zbytočne vylepšená. Nestalo sa tak. Bola som knihou strašne prekvapená. Najskôr mi síce trvalo, kým som sa v tom konečne zorientovala, ale to nakoniec predčilo celý príbeh. India tam nie je vôbec skreslená a naviac, väčšina príbehu sa odohráva v najhorších častiach, teda slumoch. Uznávam, že určité časti na mňa niečo zanechali, zostali mi visieť v hlave a len, čo som sa k niečomu takému dostala som si povedala: "Ešteže máme to, čo máme."