Milanchólia

Teraz budem asi trochu zaujatá, lebo Milan Lasica patrí medzi mojich najobľúbenejších slovenských spisovateľov a celkovo umelcov, ale môžem napísať len jedno: je to nádherná a pravdivá kniha, plná krásnych myšlienok. Neviem, ako to vyjadriť inak. Naozaj dýcha melanchóliou, ktorá bola do istej miery pre pána Lasicu typická. Mám rada slovné hračky, preto veľmi oceňujem už názov „Milanchólia“. Je naozaj trefný a výstižný. Texty sú krásne prepojené s maľbami Mareka Ormandíka, z ktorých obsahovo vychádzajú, a je to naozaj výnimočne vydarená spolupráca dvoch skvelých umelcov. Každé slovo a každá veta sú na svojom mieste. Knihu prečítate na jeden dych a potom ju budete chcieť čítať znova a znova, tentoraz už pomaly, dávkovať si ju a vychutnávať si ju po dúškoch. Úplne sa hodí k jesennému počasiu, farbám a náladám. Tak kresby, ako aj texty čitateľovi zabrnkajú na sentimentálnu strunu. No napriek tomu sa bude pri čítaní usmievať. Aspoň teda u mňa to tak bolo. Milan Lasica v sebe totiž nezaprie ani komika a aj tú najsentimentálnejšiu úvahu dokáže oživiť nejakou trefnou poznámkou, nad ktorou sa jednoducho musíme pousmiať. Keby to bolo možné, knihe by som dala aj desať hviezdičiek, pretože je skvelá od prvej strany po poslednú. Škoda, že tých strán nie je viac...