Kvapka šťastia v rannej káve

Agnés Martin-Lugand je u mňa známa najmä svojimi kávovými a šťastnými názvami kníh. Niektoré mám na wishliste už veky. Rovnako, ako túto, Kvapka šťastia v rannej káve, ktorú mám od mojej mamy požičanú štyri roky. Konečne jej ju môžem prečítanú vrátiť a som celkom rada, že som ju nekúpila aj sebe. Nebola zlá, ale ani ma príbeh tanečnice Hortenzie neuchvátil. Život v Paríži milovala, ale… Priateľa Aymerika zbožňovala, ale… Kamarátov z tanečnej školy ľúbila, ale… Vlastne zistila, že nie je šťastná. Viem, že mnoho žien je v podobnom začarovanom kruhu, udupávajú svoje sny a túžby pre spokojnosť niekoho iného, nevedia ako z toho pomyselného bahna vyjsť a hľadať vlastné šťastie… Viem to, napriek tomu mi to nie je po chuti. Aspoň čítať o tom isto nie. Hortenzia bola zvláštna žena. Prijímala pozornosť Aymerika a čakala ako poslušný psík, kým bude mať na ňu čas. Dúfala v spoločný život, ktorý jej on nikdy nesľúbil. Pre mňa však bol problém aj vtedy, keď sa Hortenzia so zranením nohy presunula do rodičovského domu na vidieku, prenajímala izby a spoznala muža. Z ničoho nič k nemu niečo cítila ale kedy sa to stalo? Netuším… Celkovo v knihe autorka píše o pocitoch postáv, ale ku mne vôbec tie emócie nedorazili. Čítala som príbeh, ktorý by mal byť podľa témy nabitý celou škálou dojmov, no ja som sa cítila ako pri čítaní zloženia prípravku na čistenie WC… nijak. Prečítala som si knihu a na konci som si povedala- hmmm, dobre, máme to za sebou.

Kniha je celkom prijemnym citanim no pre mna prilis zdlhava a pribeh od pol knihy je zhruba jasny . Aimerik podvadza zenu s tanecnicou Hortenziou krora si vytkne nohu a nemoze dalej tancovat. Odchadza do bastidy rodicovskeho domu najst seba aj nieco ine. Autorka pise prijemnym stylom a kniha sa lahko cita ,no uprimne pre mna zbytocne zlhavy pribeh ubrala by som aj 50 stran a ten koniec akoby to malo dalej pokracovat (co u niesom ochotna precitat ak by nahodou pokracovalo to ). Extra romantickym dusiam sa bude isto pacit

Nežná, romantická obálka, anotácia sľubujúca srdcervúci príbeh o bohémskom živote tanečníčky. Navyše Francúzsko, ktoré ma ako lokácia absolútne neláka. Sama by som si knihu nikdy nevybrala, pretože milenecká tematika naozaj nie je niečo, o čom by som mala chuť čítať v rámci oddychovej literatúry. No to som ešte netušila, čo táto kniha spôsobí - hotovú závislosť na Lugand. Pretože toto je presne to, čo si predstavím pod pojmom príjemná, oddychová romantika pre 30+; triezve dospelé čítanie o láske bez zbytočných klišé. Žiadna presladená romantika, ale život taký, aký je. Veľmi rýchlo som sa naladila na príbeh Hortenzie a navyše autorkin štýl je veľmi príjemný a čítavý. Nikdy som veľmi neiklinovala k sladkej romantike. Človek si prirodzene rád prečíta niečo príjemné, no nelákajú ma príbehy, ktoré sa iba tvária ako zo života, no skutočný svet a najmä ľudia v ňom fungujú/správajú sa/reagujú/rozprávajú úplne inak, na míle vzdialene od rozprávkových klišé. Ak ste podobne naladený, Lugand určite vyskúšajte. Lugand je láska pre dospelých. Jej postavy sú zvyčajne štyridsiatnici a tomu zodpovedá aj ich správanie a príbeh. Myslím, že mladšiemu ja (t.j. pod 30) by tak neulahodili. Na niektoré príbehy musí človek jednoducho dozrieť.