Tajomný básnik: Sen o láske

Ukážky z knihy

Si stvorená

Si stvorená na objímanie,
na tie krásne chvíle ľudskej blízkosti,
na nežné krásne milovanie,
keď teplo rozkoše preniká až do kostí,
kvet, čo v bozkoch vášne rozkvitá,
ty, čo v Božích rukách život dostala si,
čo krásou Venuše si obdarená,
nebeské brnčalové oči,
zvodné ebenové vlasy,
vo vnadách tvojich tak rád sa strácam,
tak rád sa ťa dotýkam,
tak rád ťa objímam.
Si stvorená na bozkávanie,
vo chvíľach krehkých,
keď pery na pery sa nežne pritisnú,
to nežne krásne pritúlenie,
to sladké poľúbenie,
snivá, čo v sne nebo rozžiarila,
čo lásku k sebe povinula,
tak rád sa s tvojím telom hrám,
kúsok po kúsku,
bozkami ho
k hrám milostným rozospievam.
Si stvorená na milovanie,
v mojom náručí
uvoľni sa, láska moja,
nech sa deje čokoľvek,
vždy budeš u mňa v bezpečí,
vo chvíľach nežnosťou hriešnych,
keď prenikám horúcim šípom lásky
nielen do hlbín srdca,
tvoje telo je dar,
ktoré lásku prijíma i nový život dáva,
si stvorená z lásky,
si stvorená pre lásku,
si stvorená…
…pre mňa.

Ruža

Vo dne si mi ružou,
o ktorú sa chcem starať,
budem ťa voňať, zalievať i milovať,
telom pred vetrom chrániť,
pred intrigami a zlom brániť,
nech tvoja duša môže k slnku rásť,
aj život za teba položím,
nedovolím,
aby ti ešte niekto ublížil.
V noci sa stávaš mojou múzou,
s myšlienkami na teba
nedá sa mi spávať,
mám chuť ťa maľovať
i do skaly tvoju tvár vytesať,
najkrajšími slovami tvoju dušu,
tú dušu, čo sám Boh stvoril,
v básni sa snažím opísať,
slovami nežne poláskať,
ach, moja drahá ruža,
nedokážem bez teba zaspávať.
Ach, si ruža,
čo v tú najkrajšiu ženu vykvitla,
ach, si žena,
čo v tú najnežnejšiu ružu rozkvitla,
tak rád sa na teba dívam,
tak rád v náručí tvojom zaspávam.

Lúčenie

Odchádzaš mi potichúčky,
láska moja čarovná,
v očiach sa len slzy lesknú,
ja sa s tebou lúčim,
aj z diaľky tvoj úsmev cítim,
veď duše,
tie sú už dávno navždy spojené,
tie naše sa našli,
pohládzajú srdcia zronené,
v myšlienkach s tebou,
v tichých spomienkach
na dni plné života i vášne,
tak rád sa v nich utápam,
myslím na teba,
keď do slnka hľadím
i keď zaspávam.
Kam sa len pozriem,
i keď oči zatvorím,
všade vidím tvoju milú tvár,
slzy v očiach i cez sklá sa lesknú,
dívam sa ti do nich,
aj v tej bolesti
bolo mi šťastím ťa stretnúť,
viem, že diaľka nie je prekážka,
ktorá sa nedá zvládnuť,
veď láska je života veľký dar,
nádeje nenecháme zvädnúť,
a ja ti kývam,
ako Pegas letím za tebou
v nádeji,
že ešte aspoň jeden úsmev
zazriem v tvojich očiach,
za ten jeden plamienok
aj pol sveta preletím,
láska moja,
veď mám ťa rád,
tak veľmi rád.

Neplač

Neplač, prosím, neplač,
veď máme celý život pred sebou
a svet patrí len nám dvom,
dievča mojich snov,
tak zahoď slzy odlúčenia,
veď máme jeden druhého
a to je to najviac,
čo život môže dať.
Neplač, prosím, neplač,
úsmev na tvoju milú tvár
v objatí spomienok prinavráť,
toľko nehy, čo len život môže dať,
prídem, do očí svetlo ti vrátim,
v náručí mi budeš opäť zaspávať
a v tej chvíli
čas sa v bozkoch zastaví,
pokoj v duši opäť budeme mať.