Racek - 3. vydání

K tejto hre, som sa dostala najmä vďaka českému spevákovi Tomášovi Klusovi, ktorý sa pri tvorbe svojho albumu nechal inšpirovať práve touto hrou. Keďže mnohokrát ospevoval Čechovovu genialitu a nadčasovosť zo zvedavosti som si ju prečítala. Musím povedať, že som čakala že to bude rozsiahlejšie dielo, preto som bola prekvapená keď sa mi do ruky dostala malá, útla knižôčka. Keďže toto bola prvá hra ktorú som čítala, zo začiatku sa mi dosť ťažko orientovalo, kto je kto a často som sa musela vracať k úvodnej strane, aby som si ujasnila kto je kto, a kto to vlastne ,,hovorí,, . V príbehu je síce postáv pomenej, no skoro každý z nich miluje niekoho, koho nemôže mať, prípadne niekoho ďalšieho, ktorý zase ľúbi toho prvého a teda všetci sú z toho nešťastní a trpia. Mne bol najsympatickejší Treplev ( s ním som aj najviac súcitila), nádejného spisovateľa, ktorý sa snažil písať moderne, vidieť do budúcnosti. Spočiatku sa mi tiež páčila postava Niny, tá sa však napokon akoby zmenila a v mojich očiach dosť klesla. Samotný Trigorin, ako jeden z hlavných aktérov mi veľmi sympatický nebol už od začiatku, akosi som mu proste nevedela prísť na chuť. Ostatní mi pripadali, akoby žili v inom svete. Hra sa mi veľmi páčila. Bolo v nej niečo, čo neviem opísať. Najmä na konci, keď sa mi na rukách objavili zimomriavky. Zvlášť po tom, čo som si znova pustila Klusove pesničky. Tentokrát už ako človek poučený, ktorý vie o čom v nich ide. Niekde som čítala, že Čechov bol génius, ktorý vedel dokonale vykresliť ľudský charakter. A táto hra mi to iba potvrdila.